Nepresvedčila som ju, aby napriek tomu išla som mnou. Nový pas, víza - to bola rýchlovka. Stretli sme sa s Jožkom v Košiciach. Dohodli sa, že prídem začiatkom augusta. A tak v lete 2003 som bola vo Ľvove naUkrajine. Bolo prekrásne. Boli to kvázi prímestské tábory s biblickou tématikou.Robili ich ukrajinskí saleziáni študujúci v Taliansku spolu s animátormia Jožkom. Mala som pocit, že ukrajinci sú úžasní otvorení ľudia, menej myslia na sebaako my, všade spievajú, sú málo zodpovední, častonedôslední, nábožní a naturálni. Mladí od saleziánov sa zdravili pozdravom Slava Isusu Christu. Mali tam skvelúkuchárku, pani Paraňu.
Táborový deň prebiehal takto: vstávala som okolo šiestej,o 7.10 bola liturgia, o 8.15 raňajky, 8.30 rozjímanie, 9.10 tances deťmi, 10.00 v kostolnej kaplnke scénka na tému dňa – o Mojžišovi,rozobratie scénky, pieseň dňa, rozdelenie na mladších a starších,katechéza, desiatok ruženca, odchod po skupinách – bolo 7 skupín, na niektorý z obrovských komunistických štadiónov čo majú pri každej škole, hry, obed, katechéza, desiatok ruženca, tzv. Veľká hra pre viac skupín, niektorý deňhurtky – krúžky, stretnutie v kaplnke, rôzne piesne, skupinka bavískupinku, pár slov, desiatok ruženca, odchod vonku a rozlúčenie sa, odchod detídomov, stretnutie animátorov, kde saprebral celý deň, prešiel sa nasledujúci, tam som mohlaveľa počúvať a učiť sa tak jazyk, upratanie oratka, kaplnky, to už bolo niekedyaj 20.30, večera o 21.00, super atmosféra plná veselosti a radosti. Povečeroch sa mladí modlievali ruženec, spievali, hrali futbal, volejbal, chodilisa prechádzať do mesta či parku. Takou zaujímavosťou bolo že voda tiekla ibaráno a večer (ako v Košiciach na Luníku IX v súčasnosti, a tak žltačka ma dvere trochu viac otvorené :), jedným z predvolebných sľubov vtedajšieho primátora bolo, žezabezpečí, aby voda tiekla celý deň. No, asi zvolili iného. Jedniz najkrajšich chvíľ som strávila v kaplnke večer. Chodila som spávaťpo pol noci. Okrem mňa tam bol zo Slovenska ešte jeden mladý chalanz Blavy.
