Kráľ je nahý. Veľa ľudí to vie. Zdá sa im absurdné vôbec ísť odpovedať na otázky, ktoré im kladú ich deti vo veku troch rokov. A predsa naša spoločnosť dospela do bodu, v ktorom sa dané otázky kladú. Pripomína mi to jeden film, či rozprávku, názov neviem, kde ľudia polievali rastliny malinovkou a nechápali, že nerastú, až chlapík z minulosti (v ktorej vôbec nebol géniom, skôr naopak) im ukázal, že ich majú polievať vodou.
Je neuveriteľné čoho je premiér Fico schopný. Myslím, že na neho sa teraz hodí to biblické oddeľovanie pliev od zrna. Priam priezračne sa ukazuje jeho charakter. Aj keby bol len bábka, ktorej iní diktujú. Ale ešte viac som sklamaná z vystúpenia Radoslava Procházku na dnešnej tlačovke. Je to pre mňa nepochopiteľné. Smutné. Je tam jasne medzi riadkami povedané, že Procházka bude voliť Kisku, ale keby sa takto vyjadroval keď išlo o neho tak by získal možno on to historické prvenstvo namiesto Martinčka. Lepšie, oveľa lepšie by bolo radšej nepovedať nič. Ak niekto urobil podpásový úder Kiskovi tak to bol on a dnes. Vykašľal sa na Slovensko, ostalo už len jeho pošliapané ego. Ja určite nie som prvoplánovo volička Andreja Kisku, hoci musím uznať, začína mi byť sympatický. I keby bol scientológ pôjdem ho voliť, lebo Fico je horšie. Rozmýšľala som, že dám svoj hlas v prvom kole Procházkovi, teraz som rada, že som volila konzistentne so svojim rozhodnutím Jána Čarnogurského. Napriek vymývaniu mozgov prieskumnými agentúrami a médiami. Aj od Čarnogurského, vzhľadom na Ficove správanie, by som očakávala vyjadrenie v prospech Kisku, ale vzhľadom na 0,64 má právo byť ticho.
Osobne nerozumiem prečo Ján Čarnogurský obhajoval Sokola. A problém s ním mám aj odkedy jeho syna negatívne spomínal Róbert Bezák. Avšak dlhodobo nachádzam niektoré svoje vlastné názory v jeho názoroch. Respektíve mnohé jeho argumenty sa mi vidia múdre. Pričom je veľmi vzácne, aby niekto vôbec mal nejaké argumenty. Dlhodobo pozorujem, že nemá masívnu podporu verejnosti.
V hokeji sa nevyznám a ani ho často nepozerám. Podobne ako futbal. No dodnes si pamätám ako som euforicky prežívala zápas na majstrovstvách sveta s Talianskom. Bolo to krásne. Práve preto, že to dýchalo americkým snom.
Myslím si, že deti na Slovenku sú oveľa viac ohrozené neláskou svojich rodičov než aktivitami ako Estrela report. Som rada, že EP neschválil túto správu. Páči sa mi princíp subsidiarity. Som za to, aby o veciach, o ktorých môže a je schopný rozhodovať zvrchovaný štát, rozhodoval. Až po komunálnu úroveň, až po jednotlivé zariadenia ako sú napríklad školy.
Krásna príroda, čerstvý vzduch. Vysoká nezamestnanosť, deväťdesiat percentná návštevnosť kostola. Stopercentná prihlásenosť detí na katolícku náboženskú výchovu. Zdraviaci sa ľudia väčšinovým pozdravom Pochválený buď Ježiš Kristus. Zlé dopravné spojenie. Ľudia, čo vedia koľko máte popolníc pred domom. Úbohý odvoz odpadu. Štyri potraviny so zmiešaným tovarom, drogériou a zeleninou. Raz týždenne prichádzajúci Poliak bez registračnej pokladne ponúkajúci ovocie.
To je otázka. I pre nás. Ja som skôr proti. Muž asi skôr, ale nie až tak veľmi, za. Ako mnohí i my sme o tom veľa čítali, hľadali informácie. Veľkú diskusiu otvorila doktorka Eleková v časopise Dieťa. A následné články, v ktorých argumentovali odporcovia povinnosti dať očkovať svoje dieťa. Spoločne s manželom sme skonštatovali, že argumenty zástancov povinného očkovania nás nepresvedčili.
Sú dni keď sa zdá, že Boh nielen existuje ale aj komunikuje. Dlho mi neodchádza spred zorného uhla myšlienok jedna malá situácia, čo sa odohrala asi tak pred mesiacom - dvoma. Vybrali sme sa s mužom k detskému lekárovi, už ani neviem či kvôli očkovaniu (článok sám o sebe by mohol byť a možno aj bude) mladšieho syna alebo soplíkom staršieho.
Je mi ľúto. Lebo už nie som občanom košického kraja. A tak nemôžem voliť. Človeka, ktorého si vážim. Kedysi dávno, keď bol predsedom VÚC Rudolf Bauer a nemala som prácu, som sa ho opýtala či ju pre mňa nemá. Povedal, že nie
Dávam preč tento článok, lebo keď som si ho po sebe čítala nachádzala som v ňom nepokoj, veľa zbytočného hnevu a málo lásky. Naďalej si myslím, že by bolo dobré a múdre byť v otázke odvolania arcibiskupa Bezáka pravdívý.
Stretla som ľudí žijúcich Kristovým životom, kňazov - prevažne rehoľníkov, rehoľné sestry, zasvätené osoby, laikov, ktorí ako sa píše v trinástej kapitole Jánovho evajelia umývajú svojim učeníkom nohy podľa vzoru svojho Majstra. Charakterní, s vysokým morálnym kreditom. Len tak bolo možné uveriť, že pravda je pravdou, láska láskou, sloboda slobodou, Boh Bohom. OK, je to len horizontálna rovina, nevyhnutne preťatá vertikálnou pri osobnom kontakte s tým ktorý Je, ktorý Bol a ktorý Príde.
Odkiaľ berie tento človek morálne právo budiť dojem zločinnosti o ľuďoch, ktorí preukázateľne požívali rôzne nevýhody za svoje principiálne morálne postoje? Doteraz mi bol viac menej ľahostajný. Pôsobil na mňa skôr smiešne, neprispôsobivo a v poslednom čase so skrývaným úmyslom primitívnosti. Je azda ťažké vynášať súdy o každom okolo seba? Hrať sa na žalobcu. Nerobia niečo také frustrovaní návštevníci pochybných putík? A keď už má pán Matovič tak rád biblické témy, kto je v Biblii označený za žalobcu? Kto má pasiu v neustálom deštruktívnom poukazoní na chyby a nedostatky ľudí? Hrá sa na ojedinelého čistého proroka. No pokiaľ viem, nie on je ten jediný bez viny. Napriek tomu má kameňov "toľko, koľko je hviezd na nebi".
Ako mnohí iní i ja som mala chuť napísať môj pohľad na veci, ktoré sa diali - dejú v nemocniciach. Môj intuitívny pocit bol, že to čo robí LOZ je zlé. Veľmi zlé a až neuveriteľné. Vnímala som to tak, že výkvet národa sa rozhodol pre terorizmus.
sa blíži. Rozmýšľali sme prečo medvede pozdravujú turistov zo zastávok. A prečo sa veci dejú tak ako sa dejú a mohli by sa lepšie.
Blíži sa. Nezadržateľne. Sedemnásty November. Jeho dvadciatka. Už je dospelý. Môže voliť, no nemá záujem. Príde o pár dni k regionálnym volebným urnám? Urnám mŕtvych?
Náš Kubko medzičasom trochu podrástol, postavil sa na nohy a napriek tomu neprestáva s onáušnicovanou a pokrstenou Maruškou diskutovať o otázkach mimozemských (či nadpozemských) bytostí. Bytostí, s ktorými má Maruška nadštandardné a exkluzívne, ba priam bytostné i rodinné vzťahy. A to len vďaka tomu, že bola poliata vodou. Tak si to Kubko vysvetľuje, odkedy vie ako sa krstí. Táto otázka je pre oboch aktuálna najmä teraz, keď zo Zeme len pred pár dňami čosi doletelo na Mars.
V zamyslení nad touto otázkou som kráčala na obrady Veľkého piatku. Ktosi – akýsi jednoduchý a chudobný žid, so skupinkou ľudí okolo seba, niečo táral o tom, že je Božím Synom, sem tam niekoho uzdravil... Je absurdné, aby človek z mäsa a kostí po smrti ožil a voľne si prechádzal cez hmotné prekážky, a potom sa vzniesol kamsi do oblakov. Nehovoriac o tom ako absurdne bol počatý...
