Sú dni keď sa zdá, že Boh nielen existuje ale aj komunikuje. Dlho mi neodchádza spred zorného uhla myšlienok jedna malá situácia, čo sa odohrala asi tak pred mesiacom - dvoma. Vybrali sme sa s mužom k detskému lekárovi, už ani neviem či kvôli očkovaniu (článok sám o sebe by mohol byť a možno aj bude) mladšieho syna alebo soplíkom staršieho.
Náš Kubko medzičasom trochu podrástol, postavil sa na nohy a napriek tomu neprestáva s onáušnicovanou a pokrstenou Maruškou diskutovať o otázkach mimozemských (či nadpozemských) bytostí. Bytostí, s ktorými má Maruška nadštandardné a exkluzívne, ba priam bytostné i rodinné vzťahy. A to len vďaka tomu, že bola poliata vodou. Tak si to Kubko vysvetľuje, odkedy vie ako sa krstí. Táto otázka je pre oboch aktuálna najmä teraz, keď zo Zeme len pred pár dňami čosi doletelo na Mars.
po mnohých rokoch som zabudla. Síce jemne tušila, žeby to malo byť niekedy teraz v januári. Veď sa mi k tomuto dňu viaže toľko rôznorodých spomienok. Mnoho čarovných dotykov. Až som neverila vlastným očiam, po ťuknutí na www.breviar.sk a dnešné Vešpery. Prišlo mi zo mňa smiešno. Akosi som pozabudla. Na sviatok. Františka Saleského. Mám ho rada. Pre mnohé. Napríklad pre jeho vzťah k ženám. P.S. Toto je samozrejme (okrem iného) ľahko postrehnuteľná reklama na stránku www.breviar.sk :)
mi dnes v autobuse jeden mladý muž uvoľnil miesto. Pri slovách Sadnite si som sa najskôr otočila za seba. Nebol tam nik. Zahľadiac sa na neho zo mňa vyšlo: Ja??. Áno. Namiesto ďakujem zaznel môj hlasný smiech. A to som sa dnes narcisticky, pri letmom pohľade do zrkadla, vytešovala, že čím som staršia tým som krajšia.
Zamyslela som sa nad sebou. Či som alebo nie som tímový hráč. A vyšlo mi že nie som. Alebo som? Pozývam vás zamyslieť sa nado mnou. :)
Čítate bulvár? Ja nie. Takmer nikdy. Tak neviem či som sa trafila :)...
„Čau Zuzi, no čo už ste ho pokrstili?“ Pýta sa teta Eva mojej mamičky. A je to tu. Hurá, otázka môjho krstu nezapadla prachom. Možno čoskoro uvidím prababičku hurá, hurá, hurá. „Už mi chýbal tvoj uštipačný humor Eva.“ Ja hlupáčik, vo svojej nepokrstenej čistote som nepochopil ironické podpichnutie.
J. Nehrú o Mohandásovi Karamčadovi Gándhím povedal: „Má úžasný úsmev, nákazlivý smiech a žiarivo ľahké srdce“ On získaval slobodu (svoju a celého národa) občianskou neposlušnosťou. Nenásilnou silou pravdy. Pasívnym odporom. Pôstom ako duchovnou posilou a očistou. Okolo pätnástky som sa pýtala: Kedy sa s dospelými stane tá zmena, že už nehľadajú pravdu ale výhody?
Budem mať rok. Všemožne sa snažím mojim milujúcim rodičom dať najavo, že to čo si najviac prajem na prvé narodeniny je, aby ma dali pokrstiť. Keďže som ešte dieťa, som dobre napojený na duchovné veci. V nestráženej chvíli pravidelne, vždy keď mám možnosť, vylievam vodu z pohárov.
