Prvá noc na Ružíne. Pri rybároch. Všímali si ma len povrchne. Rozložila som karimatku, zaliezla do spacáku. Ružín bol vždy moje „Genezaretské jazero“. Pozorovala som jeho hladinu, hviezdy na nebi. Komáre cucali. Nevedela som presne kam idem. Ťahalo ma to cez Raj do Nízkych Tatier. Už si nespomínam či som išla z Tomašáku alebo zo Stratenej. Asi z Tomašáku. Túlala som sa po Raji celý deň. Smerovala som na Krvák. Jeden rozpadávajúci sa zrub mimo značky, plný zatuchlých madracov. Ževraj tam niekoho za vojny zabili, tak preto má také meno. Na Ružíne som sa nebála. Tu mi už trochu lepilo. Na druhý deň mi ostala ešte veľká časť Raja. Zopár ľudí čo som stretla na mňa divne pozeralo, neboli zvyknutí stretnúť samú ženu v lese s vakom. V noci opäť Krvák. Došlo jedlo. Už neviem prečo, asi bola sobota, ale v Stratenej boli obchody zatvorené. Na tamojšom cintoríne mi pri pohľade na kríž niečo došlo, už neviem čo presne ale niečo so životom. Skončila som v Dobšinskej ľadovej jaskyni. V tamojších potravinách objednávajú len presný počet chlebov a už nemali žiadny. Návrat do Stratenej. Na stanici človek, železničiar na ktorého nezabudnem. Býval v Poprade. Vždy keď mal službu šliapal 50 km na bicykli. Šetril peniaze. Má veľkú rodinu. Patrí k tej skupine čo bicyklujúc po Slovensku vyjadruje nesúhlas s potratmi. Prehodili sme slovo. Vycítila som, že sa o mňa bojí. Vravel mi, že nedávno tam vlak zrazil medveďa. Dal mi čerstvý voňavý chlieb. Vlak ma odviezol do Vernára. Príroda v jeho okolí je jedna z najkrajších aké som kedy videla. Neviem odkiaľ som mala tú istotu, že nájdem jednu maličkú chajdu, v ktorej sme raz boli. Pamätám si ešte aj dnes na ten pohľad na vysoké stromy, zarastenú lúku a lietajúce dravce. Večer sa však blížil a mne začali chodiť po rozume slová toho muža o medveďovi. Miesta mi nijako nepripadali známe. Našla som niečo iné. Bola som rada. Hoci strach z medveďa ma neopustil celú noc. Ono je to trochu iné byť naozaj úplne sama v noci v divočine ako byť tam s niekým. Najväčšiu radosť mi urobilo ráno. V pohode by som v ten deň došla na Andrejcovú. Ale našla som čo som hľadala. Vrátila sa domov.
