Neviem prečo nechápu čo im naznačujem. Totiž raz keď sme boli u prababičky, ona už veľmi ťažko chodí, mala pustené rádio a ja som počúval spolu s ňou nejakého uja. Držala ma na rukách a hrala sa so mnou. Keďže prababička je ku mne vždy taká dobrá a pekne sa na mňa usmieva rozhodol som sa, že budem chcieť to, čo chce ona, lebo ja ešte neviem čo mám chcieť. No samozrejme chcem aj vždy papkať to dobré mamičkine mliečko. Niekedy zneužívam, že pribehne vždy keď zaplačem. Ale nech mi to nikto nemá za zlé, že ju chcem mať vždy pri sebe.
Poďme späť k môjmu krstu. Mamka s ockom sa nevzali, zatiaľ. Nechodia ani do do toho kostola, v ktorom sme teraz boli, keď zomrela teta Uhliarová. Často sa spolu rozprávajú. Som trochu smutný od kedy od prababičky viem, že je zlé nechodiť do kostola a nebyť zosobášení, keďže ako som už vyššie spomínal prababička je v mojom živote najväčšia autorita. Najviac zo všetkého ju trápi, že nie som pokrstený. Čo iné by ma malo trápiť, ak nie to čo ju? Nemám chuť jesť. Lebo to čo hovoril ten ujo v rozhlase bolo strašné. Povedal, že keby som náhodou zomrel tak nepôjdem do neba. Nie, pomýlil som sa to nepovedal ujo ale prababička. Neviem síce čo je nebo, ale asi by som tam mal chcieť ísť, keď je to pre prababičku také dôležité. Je pravda, že odvtedy už tak často nechodíme k prababičke, lebo ocko sa na ňu nahneval, že ako môže hovoriť také hlúposti. Trochu ma zneistil, lebo ocko je veľmi múdry a keď nazval niečo hlúposťou tak to ňou určite je.
Ale čo potom povedal ujo v rádiu? Hoci neviem čo to znamená myslím, že si pamätám. Bolo to takto:
Ujo na úvod rozoberal pojem a sviatostnosť krstu. Povedal, že je k spáse nevyhnutne potrebný, či už jeho skutočné prijatie alebo túžba po rijatí, že oslobodzuje ľudí od hriechov, preporodzuje ich na božie deti, dáva nezmazateľný znak, v ktorom človeka pripodobňuje Kristovi. Ďalej spomínal, že pre platné vyslúženie je potrébná matéria, tou je obmytie vodou a forma, tá znie, v mojom prípade:„Jakub ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ Nezabudol povedať, že Rímsky katechizmus nazýva krst sviatosťou znovuzrodenia skrze vodu v slove.
V ďalšej časti sa venoval tomu ako moderný racionalizmus popieral krst ako pravú sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus a nesprávne tvrdil, že krst na odpúšťanie hriechov sa vyvinul z Jánovho krstu pokánia, pokúšal sa dokázať, že kresťanský krst je napodobneninou krstu starej gnosticko krstiacej sekty (pričom pravdou je opak – sekta čerpala z kresťanského krstu), že kresťania prijali krst ako nutnosť zo židovstva, že krst bol iba vonkajší znak prijatia do kresťanského spoločenstva.
Potom ujo spomenul časti Starého zákona, ktoré svedčia o jeho neskoršom ustanovení: Duch Boží sa vznášal nad vodami, potopa, obriezka, prechod cez Červené more a cez Jordán, sedmoraké kúpanie Nátana zo Sýrie v Jordáne, Ez: „ Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej vašej špiny“. Ujo zakončil túto časť tým, že bezprostrednou prípravou na Kristov krst bol Jánov krst, ktorý vyzval prijímateľov k pokániu, ktoré pripravovalo na odpustenie hriechov. Trident proti reformátorom prehlásil, že Jánov krst nemal tie účinky, kt. mal Kristov krst. Jánov krst iba na milosť pripravoval.
Potom sa ujo venoval Kristovmu krstu, povedal, že Ježiš sa dal pokrstiť Jánom v Jordáne, učeníkom prikázal krstiť po celom svete, pred nanebovstúpením dal príkaz krstiť všetkých: Jn 3,5: „ Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ Mt 28,19: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ Mk 16,16: Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený“ Ujo uzavrel túto časť takto: Slová novozákonného textu obsahujú všetky prvky pojmu sviatosti. Krst je vonkajší znak milosti ktorý pozostáva z obmytia vodou, vzývania troch božských osôb, udeľuje vnútornú milosť, totiž znovuzrodenie a Kristus ho nariadil pre všetky časy.
Ujo sa následne začal venovať času ustanovenia krstu, povedal, že podľa Svätého Písma sa nedá určiť jeho presný čas a Mienky teológov sa rozchádzajú niektorí sa prikláňajú k tomu, že krst bol ustanovený, keď bol Ježiš pokrstený v Jordáne, ďalší zastávajú názor, že sa tak stalo pri rozhovore s Nikodémom a iní, že pri ohlásení krstného príkazu pred nanebovstúpením.
Bolo to takto nejako. Mám dobrú pamäť?:-) Som už hladný tak idem plakať aby som privolal mamku. Nie aby som zabudol povedať, že ujov zdroj, z ktorého čerpal je ujo Alojz Frankovský a jeho kniha Náuka o Sviatostiach. Musím ešte porozmýšľať, či by som nebol radšej pokrstný až keď budem trochu väčší tak ako chce ocko s mamkou. Je mi ľúto, že sa o tom s prababičkoku hádajú. S pozdravom váš nepokrstený Kubko. Najbližšie píšem o účinkoch krstu a jeho nevyhnuti :-)
