Nedele v nemocniciach
Nevinný pád s následkom zlomenej ruky predchádzal piatim rokom našich pravidelných nedeľných (aj sobotných a stredajších) návštev nemocníc.
Po chemoterapii.
"Už me tam nedavajce." Žiadne vlasy, vyziabnuté nevládne telíčko.
Posledný rozhovor
Sadám si na okraj Tvojej postele. Vonku to dozrieva. Tak veľa ľudí teraz chodí do ZOO. Prečo ste niečo nespravili, aby to tu nepostavili? Ohradili toľko, že sa nedá ísť na naše miesta. Fajn, že majú kone, bola som dnes pri nich, tam kde verejnosť nechodí. Vravíš, nech ti prinesiem kosmačky, bez šupy. Pri kríku revem a intenzívne premýšľam ako ťa zachrániť. V detskej gebuli skrsne spásonosný nápad: Musíme preniesť hore televízor. Musím zohnať kazetu s Kašpirovským, budedeme ti ju púšťať.
RakvaNakuknem do izby. Na sekundu vidím tvoju priesvitnú tvár. Mám pocit, že v dome je celá dedina. Údery kladivom nezvládam.
Pohreb
Sprievod na cintorín. Dobrý kilometer od domu. Modlitba pri hrobe: Ak náhodou existuješ tak ťa nenávidím.
Kar
Ako môžu tí ľudia žrať tie párky a koláče?
P.S.
Viem (už viac než polku môjho života), že máš rada žlté chryzantémy.
