Kľudne až zajtra ráno :)
Góóól. Ktosi spoza mňa vykríkne. Obzriem sa. Muž nahráva malým vrchnáčikom od minerálky niekomu, kto s radosťou v hlase kričal góóól. Vstávam z lavičky. Prišiel autobus. Ten muž nastúpil tiež. Spolu s malým dievčatkom. S klobúčikom na hlave. V červenej veste. S veselými očami.
Stojím opretá o tyčku v buse. Blízko pri nich. Sedí mu na kolenách. Rozpráva sa s ňou ako by všetkému rozumela. Vyberá z vrecka malú kenguru a ľadového medveďa. Vraví jej, že sa nikdy nestretnú, lebo každý žije niekde inde. Ona vraví, že by mohli zájsť aj do iného obchodu ako do tesca, napríkad do hypernovy. On sa zasmeje, že či vie kde je hypernova a úplne vážne jej vraví, že je to na tej ceste, ktorá ide na Pereš, ako dospelej. Sem tam ju pošteklí. Ona vykríkne. On ju utíši. Ona drží jeho palce a s blaženosťou sa o neho opiera. Obaja majú v očiach náboj lásky. Akoby boli spolu po veľmi dlhom čase. Otec a dcéra.
