Môžem deň, mesiac nemať chuť či potrebu. Ale vždy sa vráti. Tak akotúžba túlať sa po horách. Kedysi som nemohla byť bez pera. Od mala sistále niečo píšem. Väčšinou samé somariny. Vyťukávať písmenka je mimilšie ako rukopis. Je to menej namáhavé. Zapájajú sa všetky prsty. Jeto omnoho rýchlejšie a v mojom prípade aj úhľadnejšie. Mám priateľku, flegmatičku :), ktorú moje písmenka napísané rukou vedia totálnerozhodiť. Je faktom, že učí malé deti na prvom stupni. :) Je to skvelá učiteľka a keby som mala deti, všetky by učila ona.
Nechať myšlienky len tak voľne tiecť a zachytávať ich ako púpavové semiačka. Nevedieť odkiaľ prichádzajú a kam pôjdu. Len sa nimi nechať unášať. Bez hľadania zmyslu. Zmyslu pre seba. I druhých. Bezprínosné. Jednoducho letieť. Neusmerňovať, nemanipulovať let. Ani nie letieť, len sa nechať unášať. Byť perom v rukách "inšpirácie okamihu". Vychutnávať prítomnosť, skutočnosť, realitu oddeľovať od ilúzie. Vnárať sa do pravdy. Cítiť slobodu. A pomenúvať ju. Tvoriť. Tvoriť len tak. Bez zmyslu. Len z potreby. Z potreby nachádzať plnosť. Z potreby preplnenia nechať plynúť von zo seba,niekedy rýchlo, niekedy pomaly, krásu pre druhých. Preto, že do nás samých sa už nepomestí. Lebo takí sme. Dávaním šťastní.
Nedávno som počula myšlienku, že je výhodnejšie pre človeka nemilovať. Povedal ju veľmi múdri veriaci človek, ktorý ma inak milo prekvapil svojou hĺbkou a vyvrátil môj skreslený pohľad na neho. Bola to len okrajová myšlienka a chcel tým len čosi obhájiť. Už presne neviem čo. Nebolo to v tom celom vôbec podstatné. A ja nemám teraz tie správane slová prečo. Ale akosi cítim, že i keby Boh nebol, bolo by tým najvýhodnejším spôsobom života prežiť ho ako milujúci človek.
