Dnes sa stal zázrak. V jednej triede som objavila dievčatko čo som pred rokom ako prvé stretla na Luníku. Dievčatko čo ma už vtedy čímsi uchvátilo. I vtedy chodila do inej školy, na iné sídlisko. A teraz opäť do inej. Do tej, v ktorej trávim utorky. Neviem zatiaľ prečo som ho stretla. Ani prečo je také čarovné. Možno je to len taká fantázia a nič. Ale možno sa naše životy na pár mesiacov majú spojiť. Ten môj sa v deckom veku tiež spojil s niekoľkými, na ktorých nikdy nezabudnem. Pred týždňom som na tej škole stretla iné dievča, dievča veľmi usilovné a poctivé, za ktorým mi bolo veľmi ľúto. Dievča, ktoré keď som povedala, že si majú doma prečítať článok z angličtiny pätnásť krát tak si ho prečítala pätnásť krát a i keď nemala prirodzený talent svojou usilovnosťou dobiehala tých, ktorým si to stačilo prečítať tri krát. Viem odbehla som od jesene. Toto sychravé počasie mi dáva viac možností vymyslieť pre tie krásky s nádhernými veselými očami mnoho dôvodov na úsmev. Čisté nevinné deti.
