Kedysi na euroindiánskych táboroch sme v tipkách behali v látkových či kožených šatách. No už teraz som pre turistov divná, keď mám vibramky zapnuté o vak. Ale aspoň máme tému na komunikáciu. Včera sa ma pýtali či ma topánky otlačili. Báli sa o moje zdravie. Alebo len tak sa pozreli či vidia dobre.
Okrem lahodného dotyku so zemou ma včera dostalo množstvo ovocia po ceste. Maliny vystriedali tŕnky. Hore na holi som zbadala jednu čučoriedku a pomyslela si, že keď je tam jedna bude ich tam isto viac. A bolo, váľala som sa v čučoriedkových kríkoch, medzi ktorými rástlo mnoho červenučkých brusníc. No a ešte černice.
Cestou do Prakoviec som stretla jedného muža. Na bicykli. Trochu som sa ho zľakla. A rozmýšľala čo budem robiť keď ma napadne. Vkradlo sa mi to do mysle, lebo mi ponúkal či si nechcem odfotiť muchotrávky do mobilu. A sem tam ma počkal a bol dosť zvedavý. Ale nakoniec sa z neho vykľul veľmi milý a ochotný pán.
