Počas prechádzky k majestátnej borovici sme si odtrhli po jednom jabĺčku. Po jednom strapci hrozna. A raz sme si dovolili vstúpiť cez dieru v plote do jednej záhradky a odtrhli si dve či tri jahody. A čerešne. Ani neviem či sa za to dosť hanbím. Dodnes keď idem okolo nejakého ovocia čo vysí zo záhrady, napadne ma, že si odtrhnem. Ešte sme chodili sem tam kradnúť z poľa kukuricu a hrach.
Kedysi som pár krát cestovala na čierno (a vždy ma chytili). Napríklad raz skoro ráno, v sobotu (práve v ten deň mi došiel mesačník), zabudla som si v piatok dobiť. A 1200 Sk bolo fuč. Nemám šťastie na chodenie na čierno. Ani to neuznávam, väčšinou ak som nemala lístok (či na lístok) išla som pešo.
Dosť často cestujem autobusom okolo zastávky Luník IX - rázcestie. Všimla som si (už skôr), že nie každý spoj tam zastane. Najmä ráno davy mladých ľudí šliapú pešo smerom na Luník VIII. Idú do školy. Pekne upravené dievčatá a chlapci. A ja sa hanbím v akom meste žijem. Je mi z toho smutno. Ako inak ako diskriminácia na základe príslušnosti k istému etniku sa to dá nazvať?! Viem dôvody sa zdajú byť oprávnené. Ale veď dá sa to vyriešiť napríklad spôsobom nastupovania cez predné dvere. Alebo sme ešte stále nepochopili, že na to doplácajú len tí slušní? Ktorí sa snažia vymaniť zo zovretia "geta". Rozmýšľam ako by som sa cítila ja, keby som videla ako okolo mojej zastávky prefrčí autobus, len preto, že väčšina okolo mňa si nekupuje cestovný lístok a robí v autobuse bordel a zapácha. Rozmýšľam ako by som sa cítila, keby mi vypli teplú vodu a kúrenie len preto, že okolo mňa všetci neplatia. Rozmýšľam koho by som nenávidela viac (čí tých kvôli ktorým zo mňa spoločnosť robí menejcenného občana (akoby nevidela, že sa musím snažiť neporovnateľne viac ako "bieli") alebo tú spoločnosť. Je dobré vytvárať živnú pôdu pre nenávisť? To naozaj nevieme pozerať pár rokov dopredu? To si nedovidíme ďalej ako do vlastného taniera? To tu potrebujem v 21. storočí uplatňovať princíp kolektívnej viny?!
