V nedeľu som sa vrátila z večernej omše plná pokoja a tichej vnútornej radosti. Išla som na ňu nahnevaná, znechutená, smutná... s nepríjemným pocitom, že sa idem nechať hladiť proti srsti... Fakt, že som do cirkvi včlenená, vnímam intenzívnejšie teraz, keď mi je veľmi ľúto, čo sa deje a ako sa to deje. Keď bolí oko, trpí celé telo...
Počúvam z úst skúsených kňazov: "máme právo mlčať... novinári idú len po senzáciách..." asi áno, asi je dnes málo serióznych novinárov, ktorí povedia pravdu celú... nie ju len spotvoria vytrhnutím z kontextu nejakých jej časti... asi je legitímne (na základe poznaného) zaujať stanovisko nevyjadrovať sa k tomu, čo aj tak v konečnom dôsledku bude prekrútené... nie je úlohou autorít nechať sa zahnať do kúta a odpovedať na každú provokačnú otázku... ich úlohou je dávať jasné a zrozumiteľné vysvetlenia...
Dôveryhodnosť rapídne klesá... je to v prvom rade vďaka neobjektívnym médiám? Je logické, že ani RKC na Slovensku nie je čistá ako ľalia, tak ako žiadny človek, spoločenstvo či firma... je pomýlené snažiť sa pôsobiť bezchybne, veď normálnemu človeku vôbec nevadí ak niekto zlyhal, vadí len lož od toho kto má "v popise práce" službu pravde... diskreditujeme sa sami, nie tým, že zlyhávame, ale tým, že napriek tomu bez sebareflexie rečníme o hodnotách, ktoré sami zrádzame...
Pýtať sa tých, ktorí nie sú schopní dialógu, ktorí majú len naučené frázy a svoje teplé stoličky je ako ísť hlavou proti múru...
Viem, že je X kňazov, ktorí radšej mlčia..., že každý o každom v podstate vie čím bol, čím je... a mlčia... a ja neviem prečo... je to silný úder... načo dávať väčšiu časť energie a života do boja s vnútornými veternými mlynmi? ... prečo strácať silu v oblasti, ktorá už mala byť dávno očistená a pasé?... nechápem to... to čo som si myslela, že je prítomné len sem tam (boj o moc, túžba po peniazoch, karierizmus) je podľa všetkého prítomné v oveľa väčšej miere...
Ostáva mi len skonštatovať, že klobúk dole pred Bohom, ktorý neberie späť svoje prisľúbenia... na tebe postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu...
Naši biskupi majú obrovský vplyv na veriacich... práve tým, že majú moc od Boha... pýtam sa či nerobia chybu ak nehovoria... práve teraz je vynikajúca možnosť získať dôveryhodnosť... teraz v tak silnom ataku je príhodná chvíľa... teraz sa priam otvára možnosť na diskusiu, v otázkach na telo prezentovať pravdu a lásku... prišla možnosť sfúknuť drzých neobjektívnych novinárov... možnosť pomôcť hľadajúcim objaviť krásu kresťanskej identity a integrity...
Napadlo mi, či si nemám tak trochu pripadať ako Judáš, ktorý chcel od Ježiša niečo iné ako to prečo sa rozhodol... chcel vidieť jeho slávu a on mu ukázal svoj potupný koniec... myslím, že nie, lebo nechcem oslavovaných biskupov, chcem len múdrych, otvorených a úprimných biskupov... pre tých čo sú znechutení, slabí vo viere, plní pochybností
(ku ktorým sem tam aj ja patrím)
