Ešte viac sa mi páči český preklad: "Blaze tomu, kdo dáva, ne tomu, kdo bere"...
Aby som nezabudla, predsa ma dnes v chráme čosi silne oslovilo: ľudia... ľudia, rozídení za prácou čo prišli na sviatky domov. Priatelia, ktorých bežne nestretávam. Kostol bol plný... nekončiaci sa rad prijímajúcich... prebehli cezo mňa zimomriavky... toľko kresťanov... Malé deti v náručiach otcov spokojne a veselo obkukovali to čo ich práve zaujalo. Dievčatko a chlapček si špacírovali hore dolu... som cítila, že uprostred nás je živý Boh... Boh, ktorého očakávame, Boh, ktorý prichádza...
Inak paradoxne prežívam prítomnosť Boha intenzívnejšie počas všedných dní než počas vianočných sviatkov... Vianoce sa mi vidia predovšetkým ako čas oslavy rodinnej spolupatričnosti... so silným staroslovanským podhubím. Naši predkovia oslavovali slnovrat, noc od ktorej pribúda každým dňom trochu svetla... Myslím, že to je jeden z dôvodov prečo slávime Ježišovo narodenie v decembri, lebo ako píše sv. Ján: "Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prišlo na svet..." a tak vo vedomí, že hlbokú túžbu môjho srdca splnila Mária, keď mi darovala Boha, môžem ja v tejto citlivej dobe splniť niekomu jeho sen... nehovoriac o tom, že mi bude blaze :)
