Chce sa mi vybehnúť z domu na najbližší kopec a cestou kričať: Ja verím. Nie sama som si to nikdy nedala. Ono to trvá kým prekonám odpor a poviem: Príď keď chceš. Nechcem svoje, chcem Tvoje. Je Tvoja vec či chceš. Nenútim Ťa. Nikdy. A tak často nedávaš. A nechávaš mi moje. Ale niekedy. Keď chceš. Dávaš mi svoje. Vtedy ma nič a nikto nepresvedčí, že nie si. Lebo ja vtedy neverím, že si, ja VIEM, že si. Pre niekoho ilúzia či zdanie, drogový zážitok, nepopísaná emócia. Pre mňa istota Tvojej Existencie. Dotyk Reality bez konca. Naplnená tak, že viac sa nedá. Sama v tichu izby. Bez zmeny vonkajších okolností. Bez náboženských piesní, modlitieb, oduševnených ľudí, slov kazateľa, bez akejkoľvek zásluhy. Only You and me. Okamih ktorý trvá.
Počula som o jednom experimente. Do troch fliaš dali vodu. Živú vodu z prírody, nie mŕtvu plnú chlóru. Na jednu napísali ĎAKUJEM, na druhú nenapísali nič, na tretiu napísali NENÁVIDÍM ŤA. Potom pozorovali do akých útvarov sa jednotlivé molekuly usporiadali. Bol v tom veľký rozdiel. Molekuly vody s "nenávisťou" nemali žiadne usporiadanie bolo z nich cítiť chaos. Voda s ničím bola taká nijaká, nie chaotická ale bez krásy, mŕtva. "Ďakujem" na poslednej fľaši spravilo s vodou "zázrak" bola usporiadaná do nádherných kryštálov.
Naše telá sú tvorené prevažne vodou.
Moja duša je od Teba. A viem kedy jej kryštály sú také ako Ty. Niekedy to trvá kým odmietnem tú mŕtvu krásu ničoho. Aby som ožila a zistila, že nie som ak nie som s Tebou.
Děkuji, za trýzeň jenž zdokonalí díla. K. Kryl
Okamih odchádza a pochybností sa vracajú.
Děkuji za to, že miluji byť strach mi srdce svíral. K. Kryl
