Čo viem, je, že Ježiš povedal: "vezmite a jedzte z neho všetci, vezmite a pite z neho všetci". Zároveň povedal apoštolom: "komu odpustíte hriechy budú mu odpustené, komu ich zadržíte budú mu zadržané" (od týchto slov odvíja svoj vznik sviatosť zmierenia - spoveď). Zároveň svätý Pavol hovorí: "kto nehodne je a pije je a pije svoje odsúdenie".
Pre mňa z toho logicky vyplýva, že prijímať Telo a Krv Ježiša Krista, môže každý v neho veriaci, kto tak nerobí nehodne (bez ohľadu na kresťanskú denomináciu). To či to robí hodne alebo nehodne vie posúdiť sám svojim svedomím. A pokiaľ ho jeho svedomie a prípadne autorita tej cirkvi, ktorej je členom nevyzýva vyznávať svoje hriechy nástupcom apoštolov tak som presvedčená, že nič tomu človeku nemôže zabrániť prijímať Telo a Krv Ježiša Krista. V tomto konkrétnom prípade evanjeličke v katolíckom kostole.
Viem veľmi dobre čo o tom hovorí kódex kánonického práva. Nie je problém naštudovať si dogmatické vyjadrenia na túto tému. Opakujem, že toto je len "úbohý" laický a naivný pohľad na jednu z tém, ktoré kresťanov - najmä v zmiešaných manželstvách - môžu rozdeľovať.
Som presvedčená, že by oveľa väčšie miesto mali dostať jednoduchí veriaci (múdri), ktorí žijú svoju vieru, mal by sa v oveľa väčšej miere počúvať ich hlas. A často i hlad. Myslím, že je veľa "akademických" problémov. To nemusí byť a priori naškodu ak niekto teologicky a dogmaticky rozoberá podstatu viery, ak jeho cieľ je napomôcť jednote a nie rozdeleniu. Samozrejme nie umelo a vždy s ohľadom na pravdu. Veď je to takmer smiešne kam sa uberajú jednotlivé teologické konštrukcie ak sú odtrhnuté od bežného každodenného života jednoduchých ľudí, akými boli aj prví nasledovníci Ježiša Krista. A akým koniec koncov bol aj on. Okrem toho, že bol Božím Synom bol aj jednoduchým tesárom. Vedený plnením Otcovej vôle.
Ja nechcem aby nám tu vznikol nejaký ekumenický guláš. No myslím, si a súhlasím s pánom biskupom Viliamom Judákom, že všetci kresťania by sa mali nechať viesť Duchom Svätým. Ak môžem byť tak trochu drzá "mne Duch Svätý" už veľa krát naznačil, priamo nejakou myšlienkou, či cez ľudí, aby som sa zamyslela či autorita našej katolíckej cirkvi dostatočne počúva "hlas ľudu". Za katolícku cirkev sa najčastejšie vyjadrujú kňazi. Viem si predstaviť, že namiesto biskupa na ekumenickej bohoslužbe bude príhovorom poverená napríklad lekárka, alebo otec rodiny, alebo spisovateľ, alebo hudobníčka, alebo horolezec či iní bežní veriaci ľudia, ktorí požívajú prirodzenú autoritu vo svojej kresťanskej komunite.
Ak niekto vyrastá od malička ako evanjelik, je prirodzené, že chápe otázky, ktoré rozdeľujú kresťanov evanjelicky. Katolík katolícky. Mne to príde úbohé koľko akademických problémov sme si vytvorili. Vy nemôžete toto a toto, lebo... Vy môžete toto a toto lebo... A všetci veríme v toho istého Boha. V jeho lásku.
Minule vedľa mňa sedeli v chráme dvaja krásni ľudia. Muž a žena, asi päťdesiatroční. Boli spolu. Ich láska žiarila z ich tvári. Nešli na prijímanie. Nezvyknem si také veci všímať, ale oni sedeli vedľa mňa tak sa to nedalo nevšimnúť. A mne sa v hlave začal odvíjať nasledujúci príbeh. Možno to bolo celkom inak a pravdepodobne aj bolo. Ale príbeh vytvorený mojou fantáziou (a možno inšpirovaný Duchom Svätým:) vznikol. Ona sa ako mladá v ošiali zaľúbenia vydala. Tradične v kostole. Manžel sa zopsul. Rozviedli sa. Našla si nového partnera s ktorými žije už dvadsať rokov. Nemôže pristupovať k sviatostiam. Raz som počula odporúčanie aby takíto ľudia žili spolu ako "brat a sestra". Myslím, že to netreba komentovať, dostatočne sa to komentuje samo.
Mnoho múrov aj tých dogmaticko-teologicko-právnych je umelých. Stačí sa pozrieť na život napríklad Matky Terezy. Iste nedá sa čarovným prútikom zmazať 1000 rokov sa vytvárajúce rozdelenie. Ale iste sa dá zamerať na podstatné veci. Iste je možné počúvať tichý a lahodný šum Božieho Ducha. Rozprávajúceho katolíkom i evanjelikom, židom i mohamedánom, animistom i ateistom tú istú pravdu o Božej láske k človeku.
