Čím to je, že u vás neexistuje tradičná viera?
Pri adorácii zaznievajú aj takéto slová: "Pane, děkuji ti, že jsem katolíkem. Děkujeme ti, že se i v loňském roce u nás vysluhovaly svátosti. Za to, že jsme měli kněze. Prosíme tě, abys nám i letos požehnal přítomností kněze v naší farnosti."
Tak nepochopiteľné pre človeka z východného Slovenska.
Misie.
Zároveň som veľmi intenzívne cítila, že títoveriaci by zrejme nezniesli neschopnosť kritického myslenia. Určitú formunadradenosti, moralizovania a výčitiek. Neschopnosť diskutovať.
Ono, či na východe Slovenska, či na severe Čiech, je to tak, že tí, ktorí naozaj veria neboja sa klásť otázky, ktoré sú v krajinách s tradičnou vierou častopovažované za neúctu voči autorite. Nie je nič zlé diskutovať v úctek človeku o čomkoľvek. Keď nikto nie je niečo viac, len pre svoj status. Veď slovo autorita má pôvod v slove služba, ak sa nemýlim.
Pravdou, myslím, je, že duchovenstvo v severných Čechách nežije nadštandardne. Majú málo veriacich a tak ich „bočné“ príjmy sú mizivé. Niektoré kostoly sú polorozpadnuté. Chladné, bez kúrenia. Niektoré súrozpredané a slúžia na iné ako liturgické účely. Napríklad keď v pražskej katedrále svätia nových kňazov, musia si najať ochrankupred davmi turistov.
Teším sa keď kúsok z nemajetnej severočeskej pokory zavíta aj k nám, na často bezduchou tradíciou zatuchnuté východné Slovensko. Teším sa, že čoraz viac kňazov aju nás je takých, ktorí slúžia s prirodzenou autoritou a nie autoritatívne, nevediac nič o živote bežného človeka. Takých, ktorým je vzdialené bohorovné kázanie ľuďom túžiacim poslovách povzbudenia.
Priznávam, v pýche, či neschopná vypnúť rozum, som párkrát opustila vo všedný deň počas kázne bohoslužbu, lebo homíliabola ako vytrhnutá z komunistického manuálu. Inokedy preto,lebo kňaz bol akosi mimo a kázal svoje vlastné bludy. Sem-tam mi je ľúto, akými somarinami sú zaplavované mysle prostých ľudí.
Nie v možnosti bez následkov povedať svoj názor v otvorenej diskusii je rozdiel slobody od totality?
A predsa. Nikdesom nenašla toľko pravdy, slobody a plnosti života ako práve v cirkvi, ktorej som členom. Tie neduhy, ktoré sú v katolíckej cirkvi viditeľné sa dajúnájsť aj v každom inom teokratickom spoločenstve. Iste, Boží Duch veje kam chce. Sama som toho bola svedkom veľa krát. Pri niekoľkých protestantských veriacich sa ma dotýkalaživá viera mocne. Ale akosi v hĺbke svojeduše, v špiku mojich kostí som katolíčka. Sviatosti sú pre mňa svojou podstatounedotknuteľné. Ich účinky na sebe a mojich drahých pozorujem. A k tomu mám pár skvelých kamarátok, ktoré sú rehoľnými sestrami, a sú to úžasné ženy, múdre, vnútorne slobodné, nezištné,láskavé, obetavé, jemné. Poznám párkňazov, ktorí sú svätí. Som schopná v tichu ich počúvať, lebo milujú ľudí. Milujú tak akomiloval Ježiš. A tiež niekoľko nádherných rodín.
Sem tam si vypočujem kázeň o tom ako strach z budúcnostibráni ľuďom mať v obľube život, ako vyspelá spoločnosť zničí samú seba týmto strachom. Nie je pritom vari často v kázňach ten strach z budúcnosti základnou esenciou? Cirkev aj na východnom Slovensku ajv severných Čechách, a v celom vyspelom západnom svete, má, myslím, niečo spoločné: v dejinách často opakujúci sa, ba priam neustále prítomný strach z toho čo s ňou budeďalej. Veľmi hlúpy strach. Veď môže byť strach tam, kde vanie Boží Duch?
