Z práce sa dá vyletieť v zmysle vybehnúť a náhliť sa kamsi. Za dobrodružstvom. Za oddychom. Za ďalšou prácou. Za drahým človekom.
Z práce sa dá vyletieť aj v zmysle vyhodenia. Takto som vyletela z práce len raz. A to som ich mala už asi desať. Z prvej som odišla, lebo ma nútili kradnúť. Z druhej do tretej zarobiť za mesiac toľko, čo v predchádzajúcej za rok. Vo štvrtej som dopredu vedela kedy končím, že som len na zastupovanie. Piate miesto pre nedostatok "materiálu" zrušili. Zo šiestej som tak trochu "ušla", lebo ma nebavilo byť domácim spotrebičom. Týždeň pred plánovaným odchodom, lebo skúšky v škole. Počas siedmej nastala politická zmena, a nebola som odborníčka s praxou, to musím uznať. ôsma bola tá už spomínaná, spojená s nečakaným, nedobrovoľným, nepochopeným, odchodom so smutnou dohrou na mojej psychike. (Nepotvrdený, bezdôkazový) dôvod vyletenia ma vystrelil priamo do deviatej. Tú som opustila po vnútornom a ideovom zápase (najťažšom čo sa týka zamestnania). Hneď dňom odchodu sa ku mne vrátil vnútorný pokoj, potvrdený súhlasom svedomia s rozhodnutím. A prišli spolu ako "štyri sestry" desiata, jedenásta, dvanásta a trinásta. Tvoria viacmenej jednu. Ako dlho? Zatiaľ som spokojná, viac než len trochu, ale to som bola aj v ôsmej. No, život je zmena. A po (jedinom) vyhadzove ma už obavy neopúšťajú... i keď objektívne na ne nemám žiadny dôvod. Ale ten nebol ani vtedy. Práve včera mi totiž jeden anonym napísal toto: "Si až príliš liberálna katolíčka. Dávaj si na to, prosím Ťa, pozor. S takýmito sa ťažko spolupracuje. Viem, čo hovorím." Najskôr som sa zasmiala, veď mnohí diskutéri ma tu nazývajú fanatičkou. Potom som napísala späť pár otázok. No vrátilo sa mi, že mail sa nedá doručiť. Tak ak si to prečítaš. Prosím vysvetli mi ako si to myslel.
