Ježiš Kristus a Katolícka Cirkev sa stali súčasťou môjho každodenného života. Aj vďaka rehoľníkom - saleziánom. S porozumením dávali odpovede na moje otázky, o Ježišovi, zmysle života, o všetkom na čo mladý človek hľadá odpovede. Otvorene, slobodne, v pravde a láske. Tá možnosť bola, je a ostáva pre mňa nezaslúženým Božím darom.
Vyštudovala som okrem iného aj katolícku teológiu na Spišskej Kapitule. Bol to krásny, požehnaný čas so skvelými ľuďmi, ktorý zreálnil môj pohľad na Katolícku Cirkev na Slovensku. Objavila som nasledovaniahodné osobnosti mužského i ženského katolíckeho sveta. I tie ktorým som nerozumela.
Súčasného pápeža si vážim, je mi svojim jasným, výstižným, hlbokým štýlom písomného prejavu veľmi blízky. Stačí uviesť napríklad jeho Úvod do kresťanstva či Deus Charitas Est. Ťažko sa mi verí, že človek s jeho hĺbkou by vec tak chúlostivú a ojedinelú nepremyslel, nepremodlil. Najmä ak ide o vec, ktorá vzbudí obrovský rozruch vzhľadom na svoju takmer nulovú pravdepodobnosť.
Strom poznať podľa ovocia. Poznám len dobré ovocie života otca arcibiskupa. Žiadne zlé som nepostrehla.
Pošpinenie dobrého mena významnej katolíckej osobnosti slovenského sveta. Veľká bolesť jeho i veriacich.
Dve premisy, ktoré si zjavne odporujú. Pápež verzus biskup. Alebo paradox.
Totiž. Dlho dúfam v závan Ducha do skostnatelých štruktúr, v transparentnejšie, slobodnejšie a otvorenejšie pomery v celej slovenskej spoločnosti. Nech sa pozrieme na ktorúkoľvek oblasť života, tú cirkevnú nevynímajúc. Pozorujem ako schopní, šikovní, otvorení dialógu sú často odsúvaní na periférie. Ale napokon, čo môže byť viac, než autenticita života podľa príkladu Ježiša Krista.
Nechcem aby to vyznievalo bezcitne. No JE DOKONANÉ. A ja sa pýtam.
Je možné vidieť zmysel v ROZRUCHU, ktorý nastal? Nastanú dynamické pohyby v hlavách či postojoch mnohých a mnohých ľudí? Môže odvolanie otca arcibiskupa Bezáka priniesť diskusiu do slovenského katolíckeho sveta? Naprieč všetkými vrstvami?
Chce nás pápež naučiť rozmýšľať? I keby neúmyselne. Myslím, že sa mu darí.
