Quadragesimo anno Štyridsať rokov
Oficiálny názov: Encyklika Pia XI.o usporiadaní spoločnosti, obnove spoločenského poriadku a jehozdokonalenie podľa zásad evanjelia k 40. výročiu od vydania Rerum novarum z 15.mája 1931.
Má úvod, tri oddiely a záver.
V úvode pápežanalyzuje okolnosti, ktoré predchádzali Rerum novarum a zdôvodňuje vzniknovej sociálnej encykliky po 40 rokoch. Bohatí boli spokojní so svojimimajetkami a starostlivosť o chudobných chceli prenechať len aktivitámz dobročinnej lásky, akoby „láska mala zakrývať hriechy protispravodlivosti“.
1.oddiel: Aké dobrodenie vzišloz Rerum novarum
1. Význam encykliky pre Cirkev spočívav tom, že „ukázala cestu, ktorá vybudovala skutočnú katolícku sociálnu náuku,ktorá sa neustále šíri a stáva sa majetkom celého ľudstva“.
2. Štátu dala encyklika podnet„aby si vlády plnšie uvedomili svoju povinnosť a odhodlali sa realizovaťvýraznejšiu sociálnu politiku“, „vzniklo pracovné právo, chráni právarobotníkov“
3. Encyklika vyzdvihuje úlohu svojpomocnýchorganizácii katolíckych robotníkov. Pre katolícke odborové organizácie saRerum novarum stala Magna chartou.
2. oddiel: Právomoc Cirkvi v oblasti hospodárskeja sociálnej
1. časť: Vlastnícke právo –pápež konštatuje, že otázka súkromného vlastníctva vyvolala spor. Vysvetľuje hovýkladom dvojakého vlastníctva: individuálneho a spoločenského. Oslabenímalebo popieraním spoločenského vlastníctva hrozí, že bude pohltenéindividualizmom. Ak by sa oslabilo alebo zničilo súkromné vlastníctvo, nastaneproblém, že bude asimilované kolektivizmom. Ak má človek nadmerné príjmykresťanská náuka ho vyzýva, aby konal veľkorysé skutky štedrosti, dobročinnostia pomoci chudobným. Nadmerné príjmy majú byť použité aj na vytváranie novýchpracovných miest a na vyššiu odmenu tých, ktorí ich vyprodukovali.
2. časť: Kapitál a práca –Pius XI. nadväzuje na Leva XIII. „Kapitál nemôže byť bez práce, ani práca bezkapitálu“. Vyzýva „aby sa aspoň v budúcnosti novovytvorené hospodárskestatky hromadili v rukách majetných kruhov len v spravodlivej mierea mnoho z nich sa dostalo tým, ktorí na nich pracujú“.
3. časť: Spravodlivá mzda – „roborníkom sa má poskytnúťdostačujúca mzda na to, aby mohli uživiť seba aj svoju rodinu“. Odporúča, abyaj ďalší členovia rodiny sa spolupodieľali na jej ekonomickom zabezpešenía pritom nebolo prípustné zneužívať ženy a deti. Pápež tvrdí, že„príliš nízke a príliš vysoké mzdy boli príčinou nezamestnanosti...,sociálna spravodlivosť vyžaduje, aby sa mzdy harmonicky upravovali pokiaľ je tomožné tak, aby čo najviac ľudí si mohlo nájsť prácu a získať primeranéprostriedky na živobytie“. Odporúča, aby hospodárske odvetvia vytvorili „jednoveľké hospodárske telo, ktorého údy si majú vzájomne pomáhať“.
4. časť: Nový spoločenský poriadok– dve veci sú nevyhnutné: reforma inštitúcií (najmä štátu) a nápravamravov. Reforma spoločenského poriadku má vychádzať zo sociálnej zásadysubsidiarity, ktorá hovorí, že „to, čo môžu jednotlivci vykonať z vlastnejiniciatívy a vlastným pričinením, to sa im nemá brať a prenášať naspoločnosť“. Pri obnove stavovského poriadku má prvé miesto zohrávaťspolupráca. Slobodná súťaž je v istých hraniciach dobrá, ale nemôže riadiťcelú ekonomiku. Hospodársky život má byť podriadený správnemu a účinnémuregulačnému princípu. Najdôležitejším liekom je mravná obnova.
3. oddiel: Zmeny, ktoré nastali od čias Leva XIII.
1. časť: Zmenyv kapitalistickej ekonomike. Vytvorila sa ekonomická nadvládaniektorých ľudí, ktorí vedomí si svojej moci všetko riadili. Vznikol neľudskýzákon mocenskej a ekonomickej selekcie, k ktorom nemali možnosťuspieť slabší a tí, ktorí nestratili cit a svedomie. Vznikol trojakýboj: o vlastnú ekonomickú moc, o moc v štáte, medzi štátmi.Hospodársky život sa stal tvrdým, bezcitným a ukrutným. Štát stratilprioritné postavenie a vážnosť, „stáva sa otrokom a hračkouv rukách ľudských vášní a sebectva“. Za riešenie pápež považuje:posilniť pozíciu štátu, vyhnúť sa úskaliam individualizmu a kolektivizmu,Za riešenie pápež považuje: posilniť pozíciu štátu, vyhnúť sa úskaliamindividualizmu a kolektivizmu, umožniť, aby kresťanská láskaa spravodlivosť upravovali vzťahy medzi kapitálom a prácou, abyslobodná hospodárska súťaž mala svoje hranice, hospodárska moc bola štátom účinnekontrolovaná.
2. časť: Premeny socializmu. Pápežvyjadruje svoj postoj k dvojakému socializmu: k radikálnemu –komunistickému a k umiernenému. Cieľom komunizmu bol triedny boja zničenie súkromného vlastníctva, to pápež odsudzuje. Miernejší postojzaujal voči umiernenému socializmu, ktorý sa vzdáva násilia a zčastirešpektuje súkromné vlastníctvo. No na otázku či by bolo možné spojiťumiernených socialistov a kresťanov odpovedá záporne, kôli vierouke.
3. časť: Mravná obnova.Hospodárska tvár spoločnosti je chorá. Mnohým ľuďom tak veľmi otupelo svedomie,že sa rozhodli všetkými prostriedkami získať majetok a bohatstvo.V továrňach bola ohrozená mravnosť mladých, zanedbávala sa bytová otázkarobotníkov, strácal sa cit pre sviatočné dni a odpočinok. Výroba a tovar bol prednejší ako človek.Hmota sa v továrňach zušľachťovala a ľudia morálne deformovali. Pápežvidí východisko v obnove ľudskej spoločnosti cez evanjelium, má sa šíriťv továrňach cez robotníckych kresťanských laikov, majú životom zjavovaťkresťanské hodnoty, odvahu a lásku, v atmosfére bezcitnostia zla.
