Pacem in terris Pokoj (mier)na zemi
Oficiálny názov: Encyklika JánaXXIII. o pokoji medzi všetkými národmi, založenom na pravde,spravodlivosti, láske a slobode z 11. apríla 1963.
Má úvod a päť kapitol.
Pápež začína slovami:„Pokoj na zemi, po ktorom tak veľmi túžili ľudia všetkých čias, možno nastoliťa upevniť len vtedy, ak sa svodomite zachováva Bohom ustanovený poriadok.“
1. časť: Poriadok medzi ľuďmi
Človek je osoba obdarená rozumom a slobodnou vôľou, vzťahujú sa naneho práva a povinnosti. Na prvom mieste je právo na život a dôstojnúživotnú úroveň. Druhý okruh práv sa týka kultúrnych a mravných hodnôt.Tretí okruh sa týka slobodného uctievania Boha podľa hlasu svedomia. Štvrtýokruh je právo na slobodnú voľbu povolania (rodina, slobodný stav, duchovnácesta). Piatym okruhom sú práva v hospodárskej oblasti – právo pracovaťa podnikať. Šiestym okruhom je právo na zhromažďovanie a združovanie.Siedmy okruh sa týka práva na vysťahovanie a prisťahovanie. Ôsmym okruhomsú práva politické. Ďalej pápež analyzuje prepojenie práv a povinností. Medzipovinnosti človeka patrí dobrá vôľa pre vzájomnú spoluprácu a vedomiezodpovednosti za seba aj iných. Povinnosťou je tiež usilovať sa žiť nahodnotách spravodlivosti, lásky, pravdy a slobody. Pápež poukazuje na to,že pre jeho dobu sú výrazné tri základné znaky: hospodársko-sociálny vzostuppracujúcich tried, účasť žien na verejnom živote, hlboké sociálnopoliticképremeny – oslobodzovanie sa národov.
2.časť: Vzťahy medzi občanmia verejnými vrchnosťami
Pápež upriamuje pozornosť na spoločenskú nutnosť autority. „Ľudská spoločnosťnemôže byť usporiadaná ani produktívna, ak v nej niet právoplatnejautority.“ Autorita sa má správať podľa rozumných zásad a noriem mravnéhoporiadku. Autorita zákonmi proti Bohu „prestáva byť autoritou a zvrhuje sana bezprávie“. Predstavitelia trojitej štátnej moci musia vynikať schopnosťami,mravnou bezúhonnosťou, silou odolávať zlým vplyvom a tlakom. Je potrebné,aby sa verejní činitelia stretali s občanmi, počúvali ich hlasa pravidelne sa menili vo funkciách. Pápež odporúča vypracovať chartu, ktorádefinuje „základné ľudksé práva a ktorej text by bol potom prijatý dojednotlivých štátnych ústav“. Štátom odporúča vypracovať vlastnú ústavu.
3. časť: Medzinárodné vzťahy
Vzťahy medzi národmi „treba usporiadať podľa pravdy, spravodlivosti,praktickej solidárnosti a slobody“. Podľa pravidla pravdy: „Požiadavkoupravdy je, aby sa v medzinárodných vzťahoch vylúčila akákoľvek rasovádiskriminácia, a teda sa svedomito uznávala zásada, že všetky národy sú čodo prirodzenej dôstojnosti medzi sebou rovné.“ Pravidlo spravodlivosti si„vyžaduje, aby všetci uznávali vzájomné práva a plnili svoje vzájomnépovinnosti“. Spory a nedorozumenia medzi národmi sa „nemajú riešiť silouzbraní, klamstvom, lesťou, ale zrelým a objektívnym uvážením spornej záležitostia nestrannou dohodou“. Za veľmi vážny problém považuje otázkunárodnostných menšín. Požiadavka spravodlivosti vyžaduje, aby národ, ktorý másvoj štát, nevyvíjal aktivity, ktoré by viedli k zničeniu národnostnýchmenšín, zároveň je dôležité, aby menšiny v štáte „nerozdúchavali spory“.Medzinárodné a medzištátne vzťahy sa majú podľa pápeža posilňovaťspoluprácou a solidárnosťou. Taktiež odporúča, aby sa nepremiestňovalipracovné sily za kapitálom, ale kapitál za pracovnými silami. Pápež súcitis politickými utečencami. Ďalej sa venuje tomu, že kým mnohé krajinynemajú základné prostriedky na rozvoj svojich štátov, iné vyspelé vyrábajúhrozné zbrane. Preteky v zbrojení vyvolávajú strach a ohrozujú život.Je potrebné začať s odzbrojovaním.
4. časť: Vzťahy jednotlivcova štátov s celosvetým spoločenstvom
Medzinárodné vzťahy sú komplikovanejšie ako v minulosti. Pápežpožaduje ustanoviť takú verejnú autoritu, ktorá bude mať celosvetový rozmer.Jej úlohou bude „skúmať a riešiť hospodárske, sociálne, politickéa kultúrne problémy, týkajúce sa spoločného dobra všetkých“. Pápežprejavuje prianie, aby OSN, ktorá prijala v r. 1948 Všeobecnú deklaráciuľudských práv, ešte úspešnejšie bránila dôstojnosť ľudskej osoby a hájilapráva človeka.
5. časť: Katolíci za tvorenie pokojavo svete
Pápež povzbudzuje všetkých katolíkov, aby „mali živú účasť na správeverejných záležitostí a spolupracovali na spoločnom dobre“, vyzýva, aby sakatolíci zapojili do občianskych ustavovizní, pracovali v nich odbornepripravení, technicky schopní a vedecky spôsobilí. „Katolíci nech dbajúnajmä na to, aby boli vždy dôslední vo svojich názoroch a nepripustilinijaké kompromisy, čo sa týka náboženstva a mravov. Zároveň však nech súpreniknutí duchom porozumenia a nech prejavia nezištnosť a svojuochotu úprimne spolupracovať na uskutočňovaní cieľov, ktoré sú vo svojejpodstate dobré, alebo sa aspoň dajú na dobré obrátiť.“ Vyzýva katolíkov, abyboli v spoločnosti príkladom a vzorom. Ľudí vyzýva žiť v úzkomspojení s Bohom, aby pokoj medzi ľuďmi vyplýval z pokoja srdca, ktorýčlovek nadobúda zachovávaním Božieho poriadku.
