„Pane, kto je to?“ „Ten, komu podám namočenú smidku.“ Namočil smidkuchleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.(Jn 13, 26 )
Ježiš na otázku, odpovedá po svojom,nepovie nahlas meno, neukazuje prstom, nekričí ale podáva namočený kúsok chlebav kaši z ovocia uvareného v octe, čo bolo prejavom pozornosti a priazne.[1]
Najprv pripravil učeníka na to, tým žemu povedal ako odhalí zradcu a vzápätí to urobí. Len ťažko je možné sipredstaviť, že by Judáš Ježiša zradil, keby mu veril a miloval ho. Človek je schopný odmietnuťoslobodzujúcu lásku. Judáš predstavuje človeka, ktorý nechce byť milovaný.Judáš je nazvaný aj zlodejom v (Jn12, 6). Svätý Pavol k lakomstvu hovorí, že je modloslužbou (Kol 3, 5) a Ježiš hovorí, že službaBohu a mamone sa navzájom vylučujú (Mt6, 24).[2]
A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čochceš urobiť, urob čo najskôr.“(Jn 13, 27)
V (Jn 13, 2) čítame, že diabol vnukol Judášovi zradu. Po podanítejto smidky do neho vošiel.
Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal. Judáš mal mešec,preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať nasviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným. On vzal smidku a hneď vyšiel von.A bola noc. (Jn 13, 28 - 30)
„A bola noc.“ Tento výrok je možnélepšie pochopiť v súvislosti s (Jn12, 35. 46.). „[...]Choďte dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo ktochodí potme nevie kam ide. [...] Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik ktoverí vo mňa, neostal vo tmách.“ Je možné, že Judášov odchod od svetla dotmy, znamená, že stratil vieru.
Zaujímavý, provokujúci a nie som siistá či dostatočne pravdivý pohľad ponúka na Judášovú zradu A. Pronzato. Vnímaho ako toho, kto bol zradený nedostatkom bratskej lásky ostatných učeníkov.[3]Argument, pre ktorý si myslím, že sa autor mýli nachádzam v skutočnosti,že Judáš bol v úplnej blízkosti lásky samej. Len Ježiš a Judáš vedelio zrade, ktorá ostáva zahalená tajomstvom dodnes. Judášov motív ostáva nepoznaným.Z evanjelií sa o ňom, jeho zrade a dôvodoch, ktoré ho k nejviedli dozvedáme len veľmi málo. Čo vieme je, že „diabol mu vnukol zradu avstúpil do neho“.
G. Papini vo svojom diele Život Krista uvádza niektoré názory nato, prečo Judáš zradil:
Argumentomproti tomu, že Judáš zradil pre ziskuchtivosť za tridsať strieborných jeskutočnosť, že je to malá suma a nebolo ťažké si ju zadovážiťjednoduchšie ako predaním svojho Majstra. Keby bol Judáš len zlodejomnašiel by si pravdepodobne vhodnejších spoločníkov.
Sektaheretikov, Kainiti, tvrdili, že Judáš vedel o tom, že Ježiš má byťzradou vydaný na smrť, so sebazaprením vzal na seba večnú hanbu, aby savšetko naplnilo. Judáš je podľa tohto názoru dobrovoľným a nevyhnutnýmnástrojom vykúpenia, a tak hrdinom a mučeníkom, hodným úctya nie zatratenia. Túto teóriusa snaží raziť aj gnostický text Judášovho evanjelia, ktorý Judášapovažuje za učeníka, ktorý dospel k plnosti poznania a Kristovipreukázal službu svojou zradou.
Inéteórie tvrdia, že Iškariotský miloval svoj národ, dúfal v jeho vykúpeniea pravdepodobne patril k zelótom. Stal sa Ježišovým učeníkom, vo viere, žeon je Mesiáš, ktorý bude kráľom Izraela. Postupne prichádzal na to, že sastretol s iným mesiášom akého chcel. Podľahol hnevu a zradil ho. Jeto domnienka, ktorá nemá oporu ani v kánonických ani apokryfných textoch.Nestačí na ospravedlnenie zrady.
Ďalšínázor hovorí, že príčinu zrady treba hľadať v strate viery. Ježišrozpráva o nastávajúcom konci, prejavuje nepriateľstvok Jeruzalemu, nedáva dôvod myslieť si, že sa blíži víťazstvo. To spôsobuje, že Judáš úplne stráca dôveruv toho, ktorého nasleduje. Možno postrehol, že proti Ježišovi sa čosichystá a v strachu, že odsúdia všetkých, ktorí sú s ním, vošieldo neho diabol a presvedčil ho, že zradou si zachráni život. Ajnevera a zbabelosť mohli byť pohnútkami jeho zrady.
Naobranu Judáša môžeme počuť i to, že veril až priveľmi. Bol tak silnopresvedčený, že Ježiš je Mesiáš, že ho chcel dohnať vydaním do rúkveľkňazov, aby sa konečne prejavil. Jeho viera bola taká silná, ženeuveril v možnosť, že Ježiša zabijú. A ak mal Ježiš zomrieť, tak Judášs istotou vedel, že vstane z mŕtvych. Judáš chcel Ježišoviposkytnúť príležitosť aby dokázal, že je skutočne Božím Synom. Judášnepochopil Ježišovo učenie, zradil z nerozumnosti, nie pre zisk,z pomsty či zbabelosti.
Akoďalší môžeme uviesť motív pomsty a skutočnosť, že bez nenávisti sazradiť nedá. Judášova nenávisť sa rozhorela pri Ježišovej výčitke, keď hopokarhal pre lakomstvo a pokrytectvo pri tom ako mu žena pomazalanohy vzácnym olejom (Jn 12, 5 –7).
Otázkouostáva či Judáš vedel aký dôsledok bude mať jeho zrada. Tušil, že prinášaumučenie a smrť? Alebo si myslel, že Ježiš bude len potrestaný? Zdása, že udalosti, ktoré nasledovali ho riadne zmiatli a rozhádzali.Prepukla u neho hrôza, ktorá ho dohnala k obeseniu.[4]
[1] Porov. Sväté Písmo pre každého, roč. 1 (2001), č. 11, s. 14.
[2] Porov. RATZINGER, J.: Cesta veľkonočným tajomstvom. Trnava :SSV 2003, s. 89.
[3] Porov. PRONZATO, A.: Nepohodlné evanjeliá. Rím : ÚSCM 2001, s. 307 – 311.
[4] Porov. PAPINI, G.: Život Krista.Martin : SSV 1990, s. 195 – 197.
