Čas stíšenia, vylúčenia zbytočnosti asústredenia na tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Začínajú ku mne prenikať podstatné veci. Veci, vďaka, ktorým viem a môžem žiť akomilovaná Bohom. A milovať. Bez strachu z budúcnosti. V prítomnej, práve prebiehajúcej chvíli, ktorá je večným "teraz". Jednoduchosť života, jej krása,sa môže začať otvárať pred mojim vnútorným zrakom postupne ako púčik kvetu pri dotykuslnečného lúča. Každodenné veci začnú byť premieňané na niečo neobyčajné,nevšedné a krásne. Intenzívne kráčať s dôverouk Nemu, v Ňom a s Ním, vo vedomí že On môže robiť s mojímživotom čo len chce, lebo jediný to vie robiť dobre. Že ma môže fúknuť kamchce, otočiť kam chce, lebo vždy ma tým fúkaním a otáčaním robí viac sebepodobnou. V tichu počúvať Jeho hlas v týchnajobyčajnejších chvíľach, „vplávať,“ do toho počúvania. A snáď pritomakosi pevnejšie uchopiť svoj život v slobode a zodpovedne. Byť tým kým mám. Konaťza seba. Nenechávať rozhodnutia na okolnosti a iných ľudí. Priam paradoxne byť viac v „moci Boha“ a zároveň mať viac vo svojej moci vlastné skutky, slováa myšlienky.
foto: kamarátka
