Naše charaktery sú dosť čitateľné z našich slov. Alebo nie? Sme to my? Ti čo tu sme... Alebo sa len na niekoho hráme? Kde sa hrá lepšie? V dvojrozmernom alebo trojrozmernom priestore? Kto sa skrýva za konkrétnym menom alebo prezývkou? Je to ten kto to je? Alebo je to len obraz, ktorý o sebe TO meno, TÁ prezývka vytvára...? Vytvárať o sebe zdanie je určite veľmi náročné a vyčerpávajúce. Stáva sa, a asi často, že tomu zdaniu aj jeho tvorca uverí.
V celej tej veci okolo identity je podľa mňa dôležité či je tá identita pravdivá... (či ladí s realitou, skutočnosťou)... nemusí byť úplná, ale musí byť pravdivá... inými slovami je len moja vec čo o sebe zverejním a čo zverejňovať nechcem (a nikto iný nemá právo veci, ktoré som o sebe nezverejnila zverejňovať namiesto mňa), zároveň to čo o sebe napíšem má byť pravdivé... Podotýkam, že nehovorím o pravdivosti názorov, lebo tie môžu byť nechtiac mylné... hovorím, len o pravdivosti informácii o sebe, o pravdivosti udalostí, ktoré sa stali... nie formálnej pravdivosti ale materiálnej pravdivosti... nie pravdivosti, ktorá je dokázateľná papierovo, ale o pravdivosti, ktorá je zapísaná vo svedomí... a tú každý z nás o sebe a udalostiach, ktorých bol účastníkom pozná... tú oklamať možné nie je...
malý doplnok, aby nedošlo k omylu: veci, ktorými škodím iným o mne môže samozrejme zverejniť každý...
Pre tých, ktorí sa chcú zahrať: Koľko krát som použila slovo sme?
a ak sa dá prajem, ľahnúť si do tieňa pod strom na trávu... vystaviť sa príjemnému vánku... alebo sa ísť schladiť do vody či niekam pod zem...
