Celkom isto je pravdepodobnejšie pre nás vyhrať olympiádu v hokeji ako čo i len dostať sa na MS vo futbale. A i tak, keď sa vyhrajú čo i len MS v hokeji, ba i keď je len striebro je to čarovné.
Niekto za tými skvelými pocitmi stojí. Dá sa asi povedať, že v tomto prípade kolektív. Tvorení individualitami. V takýchto prípadoch sa zvykne hovoriť, že charakternými.
Takou individualitou už mnohé roky nepochybne hokejista Miro Šatan pre mnohých na Slovensku je.
Rozporuplne pôsobí jeho nezavolanie na olympiádu. Ide sa na olympiádu za zásluhy? Isto nie. Je Miro Šatan taký istý hráč ako ktorýkoľvek iný? Isto nie. Má tréner právo rozhodnúť sa? Isto áno. Tak v čom je problém?
ZJEDNODUŠÍM TO. Máme radi rozprávky. Radi sa identifikujeme s ich hrdinami. Myslím si, že Miro Šatan pre mnohých je takýmto hrdinom. Je typ rytier. A teraz ho nezavolali bojovať s drakom. Je to biblický Dávid. A Slovensko môže vyhrávať nad Goliášmi len vďaka takýmto Dávidom. "A tak keď slovenskí hokejisti prehrajú bude to práve preto, že nemali svojho najlepšieho Dávida." A keď zázračne, rozprávkovo vyhrajú budeme mať nových Dávidov.
Hanllon nepochopil slovenskú mentalitu a zdá sa, že ju nepochopil ani Vújtek. I keď obaja možno mali pravdu. Ak je hokej len šport je to rozhodnutie čisto na profesionalite trénera a jeho poradcov. Ak je hokej slovenská ľudová rozprávka tak... musíme vyhrať.
Osobne mám rada rozprávky a rada sa identifikujeme s ich hrdinami.:) To je v podstate jediný dôvod prečo niekedy pozerám hokej či futbal. :)
