Prvý krát (dva a tri)

som včera bola v najnovšom košickom hokejovom ihrisku a na skutočnom živom hokeji. V hale je mnoho stánkov s občerstvením. Kofola je na môj vkus drahá. Kamarátka sa ma opýtala či som čakala diskont. Ľadová plocha mi z výšky pripadala maličká a hokejisti oveľa štíhlejší ako v televízore. Na začiatku som z tej výšky mala strach. Ale potom to bol taký super pocit byť tak vysoko. Keď sme Liptovskému Mikulášu stretili behom desiatich minút štyri góly, neostávalo mi iné ako povzbudzovať hostí. Myslím, že sa vyžívam byť na strane menšiny, na strane porazených. Asi ma baví byť ohrozená, ísť proti davu. Mikuláš začal trochu lepšie hrať, respektíve naši sa na to vybodli. Konečný stav 5 : 2. Viac menej to bol dosť slabý hokej až na pár pekných akcií a určite nestál za sto korún. V každom prípade to bolo minimálne sto krát lepšie ako pozerať sa na to v telke.

Lenka Nalevanková Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny