Otázkyvzniku sveta, jeho štruktúry, nekonečnosti a neohraničenostiv priestore a čase, jeho večnosti, stvorenia z ničohoBožím zásahom podnietili prírodovedeckéi teologicko – filozofické skupiny poprednýchodborníkov celého sveta do intenzívnych prácna témy týchto takzvaných „večnýchotázok“.
Snahao zbližovanie zdanlivo nekonečne vzdialených vednýchdisciplín je sympatická, no prináša aj nemálorizík, ťažkostí a hlavne pokušení.
Pokušenieprvé – kozmologické
Poznatkya pokroky prírodných vied (kozmológie,astrofyziky, jadrovej fyziky) značne objasnili skoro celúevolúciu nášho vesmíru, staréhopribližne pätnásť – dvadsať miliárd rokov.Magická časová hranica, od ktorej už naše teóriemôžu ako-tak čosi o svete povedať, je vyjadrenátakzvaným Planckovým časom TPL = 10-43 s.Nevieme nič o svete v intervale od takzvanéhosingulárneho bodu (stav vesmíru v čase t = 0) doPlanckovho času. Je to chronologicky prvé veľké„biele miesto“ fyzikálneho poznania. Je to prvéveľké pokušenie na špekulácie pre prírodnévedy, a pre teológiu a kresťanskú filozofiu, ktoréniekedy cítia potrebu vložiť do tejto maličkej časovejmedzery stvoriteľský akt Boha.
Pokušeniedruhé – vitalizačné
V namipozorovanom vesmíre poznáme zatiaľ jedinýpríklad – prípad našej Zeme, keď asi pred 3,6 až 4miliardami rokov dochádza k prechodu od neživéhok živému, k vitalizácii hmoty. Súčasnébiologické vedy nám zatiaľ nedali jasnú odpoveďna odhalenie podstaty tohto „skoku“. Je to teda druhéveľké „biele miesto“ a zároveň druhéveľké pokušenie buď „natlačiť“ do medzery zdanlivoracionálne špekulácie alebo „prebudiť“ Tvorcuk ďalšej aktivite.
Pokušenietretie – teologické (antropologické)
Ďalšímveľkým „bielym miestom“ je čas keď sa „homosapiens sapiens“ stáva skutočným človekomreflektujúcim svoje vlastné bytie. Povstávaotázka stvorenia prvého človeka – Adama a toho čicelé ľudstvo pochádza z jednej ženy – Evy.S tým súvisí tretie veľképokušenie: nájsť odpoveď cez zásah transcendentnéhoBoha u veriaceho, a u genetika v schopnostiachDNA.
Veriacičasto umiestňujú pôsobenie Stvoriteľa do medzierv našom poznaní. Tým vzniká predstava„Boha medzier“. Vystriedala predstavu „Boha Hodinára čiInžiniera“. K. Rahner hovorí, že „to, čo si až80% súčasníkov predstavuje pod pojmom Boh, našťastieneexistuje“.
K definovaniuNedefinovateľného, rovnako ako k pochopeniu vzťahuimanencie a transcendencie Boha, sa dá azda priblížiťmaličkými krôčikmi, ale iba v hlbokej skromnostia pokore.
Kľúčovýmproblémom je čas. Sv. Augustín hovorí,že svet bol stvorený nie v čase, ale s časom.Neľahkosť rozlišovania a pochopenia rozdielu napríkladmedzi časom kozmologickým, ľudským i „časom Boha“musí byť predmetom hlbokého vedeckého štúdiav spojitosti so štúdiom kresťanského pojmustvorenia, ako ústredného tajomstva viery.
Kresťanská apologetika z teórie Big bangu chceladokázať existenciu Boha. Jezuita G. Lemaitre vyhlásilv tejto veci: „Do tej miery, nakoľko som schopný vecpochopiť, teória Big bangu nijako nesúvisí sožiadnymi metafyzickými alebo náboženskýmiotázkami. Pre materialistu necháva voľnosť popieraťakékoľvek transcendentné bytie“. TomášAkvinský správne tušil: „že svet mal začiatok, jeveriteľné ale nie dokázateľné“ a tiež:„Ak niekto na podopretie viery udáva rozumové dôvody,ktoré nie sú celkom presvedčivé, dávaateistom podnet na výsmech, lebo si myslia, že verímepre tieto dôvody“. Ch. Misner hovorí: „Výrok,že Boh stvoril vesmír, nevysvetľuje ani Boha, ani vesmír,ale udržuje naše vedomie otvorené tajomstvámvznešeného majestátu“.
