Po ceste jazdí čierny passat,
bliká na mňa, no ta fasa!
Ach vodičský preukaz,
zabudol som doma zas,
už počujem jeho hlas:
Milý vodič zdravím vás!
Viete pán šofér,
čoho ste sa dopustili?
Myslel som, že viete vy,
keď ste ma zastavili.
(Som písal smsku v tamtej chvíli)
Nerobte si zo mňa žarty pane,
bo uvidíte čo sa stane.
(Dobre dobre veď all right)
Pokojne pán policat..
Odchádzam z dobrej nálady,
tak podajte mi doklady!
Vodičák zostal na botníku,
no škerím sa len tak zo zvyku.
Tak podávam mu občianku,
a čakám jeho poznámku.
Pozrel sa do občianského,
a podáva mi ho s nehou:
Nespoznal som vás tu v tom šere..
Videl som že ho to žere.
Šťastnú cestu pán prezident!
Pokuta žiadna, ani cent?
Je to divné no asi len preto,
že vymenil som si peňaženku,
s mojím Peťom.
Môj byt je jeho byt,
no pred svetom tajíme,
ten náš krásny blahobyt.
A aj ten náš nežný cit...
