Marian Nanias
Jadrová energia – Svetlo v temnotách.
Bude niekedy možné cestovať rýchlosťou svetla? A mohli by sme rýchlosť svetla aspoň vidieť?
Jadrovy inzinier ktory prezil cely svoj profesionalny zivot v jadrovej energetike na roznych pracovnych postoch, od prevadzkovania jadrovej elektrarne az po ovplyvnovanie energetickej politiky na urovni EU. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Bude niekedy možné cestovať rýchlosťou svetla? A mohli by sme rýchlosť svetla aspoň vidieť?
Ale ako je to vtedy, keď sú odchádzajúci a novozvolený prezident nepriatelia? Nie je vždy všetko tak ako sa plánuje a vždy do toho môže vstúpiť ľudský faktor.
Zrejme každý už počul slovné spojenie „jadrový kufrík“, avšak väčšina z nás asi ani vôbec netuší čo sa za týmto výrazom skrýva. Je to skutočne kufrík, alebo iba symbolický výraz v reči, alebo naozajstné tlačítko?
Je to fascinujúce. Vedci zistili, že štruktúra atómového jadra je iná, ako sme si mysleli, a že to „vyzerá“ akoby jadro malo „tenučkú pokožku“.
Čínski vedci vo Výskumnom zariadení ťažkých iónov (Heavy Ion Research Facility) v Lan-čou vytvorili nový izotop uránu.
Odporcovia jadrovej energie stále strašia, že aký je to nebezpečný energetický zdroj. A počuli ste už niekedy, že by jadrová energia zachraňovala ľudské životy? Nie? No tak čítajte....
Existuje mýtus, že Marie Skłodowska Curie a Lise Meitner boli jediné ženy, ktoré na začiatku tohto storočia pracovali v oblasti jadrovej vedy. V skutočnosti publikovalo práce v tejto oblasti najmenej ďalších 14.
Meno Štefan Roman je našim starším čitateľom dosť známe. Bol to predseda Kanadskej Slovenskej ligy, a mal zásluhy pri vzniku Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pre mladších čitateľov je to skôr asi neznáma osoba.
Paradoxne, je to už trištvrte storočia, čo americkí vedci ktorí jadrové zbrane vyvinuli, sa zároveň aj snažia odstrániť, alebo aspoň znížiť jadrovú hrozbu z jadrových zbraní.
Je to o kultúre bezpečnosti. Tam kde je neporiadok, tam môžeme čakať aj nehody, či haváriu. Kto je zvyknutý na dvojtvárnosť v živote, môže na to doplatiť.
Aké teda bude finálne rozhodnutie? Áno, prečistená Tríciovaná rozriedená voda zrejme pôjde počas dlhodobých a prísne kontrolovaných vypúšťaní do Tichého Oceánu. Ale čo to s ním urobí? Je potrebné sa obávať?
Napriek presvedčujúcim vedeckým argumentom to časť verejnosti nechce akceptovať. Hlavný problém je vo vzájomnej komunikácii japonských úradníkov a postoja rybárskych zvazov.
Japonci chcú vypustiť nahromadené odpadové vody z Fukušimy do Tichého oceánu. Tá voda je očistená od rôznych rádio-nuklidov, ale Trícium tam v nej zostáva. A čo je to vlastne to Trícium? Bude to bezpečné?
Japonská vláda sa rozhodla vypustiť nahromadené odpadové vody z Fukušimy do Tichého oceánu. Časť japonskej (a aj medzinárodnej) spoločnosti je z toho iritovaná a bežní ľudia opäť vystrašení. Ale, oprávnene?
Ako matematik Viktor Maslov rozhodol o osude černobyľského sarkofágu. Pri príležitosti výročia havárie na Černobyľskej JE akademika vyspovedal žurnalista Anatolij Karavejev.
Pri krajine na východ od nás sa „zbíjajú mraky“ a na hranici sa hromadia vojská. Hovorí sa síce o cvičení, ale nedávna história nás núti byť opatrnými.
Chceli by sme mať jadrové zbrane umiestnené v kozme? A sme si istí, či tam už nie sú? Zatiaľ to presne ešte nevieme.
Nápady na rozmiestnenie rôznych zbraní vo vesmíre, vrátane jadrových sa už objavili mnoho krát. A ľudstvo si ich tam už aj odskúšalo.
Väčšina čitateľov asi nevie že ešte pred Černobyľskou katastrofou boli na území Ukrajiny uskutočnené dve jadrové explózie, z ktorých ani jedna nevyšla podľa plánu.
Aké je skutočné dedičstvo a historický odkaz katastrofy z Fukušimy? Áno, dopad nehody je určite katastrofálny - ale nemýľte sa, vôbec nie tak, ako by ste si možno práve mysleli.....