Úvod
Odkedy sa vlastne ráta život . Od doby keď sa narodíme , alebo práve vtedy , keď si ho začneme uvedomovať .
Moja prvá spomienka je z obdobia , keď som mala asi päť rokov . Pomerne neskoro , ale každopádne to asi tak malo byť . Pamätám si na to ako na pocit . Okamih keď sa ma dotklo slnko a ja som spolu s očami otvorila aj svoju dušu . A nestalo sa nič výnimočné . Začala som žiť .
Jedna z mnohých ciest z vidieka , kde sme žili na vidiek kde žili moji starý rodičia . Za oknom sa mihajú obrazy a ja prvýkrát no zároveň aj naposledy na nič nemyslím . Je to jediná moja spomienka , ktorá nebolí . A som za ňu vďačná . Možno bol vtedy so mnou boh . Možno to bolo hocičo iné pretože v hektike nasledujúcich okolností a zážitkov a bojov práve v tomto momente bolo všetko .
Pokoj . Láska . Nádej . Mier . Pokora , ale hlavne sila .
Päťročné dievčatko sa nadýchlo
zažmúrilo oči pohľadom na slnko cez korunu stromu .
A žilo . . .
