Neviem, či sa mi niekedy podarilo byť aspoň spolovice takou dobrou učiteľkou a najmä takým človekom, akým ste boli pre mňa Vy.
A ja som si uvedomila, že mám potrebu Vám poďakovať za všetko, čo ste v mojom živote spôsobili.
Pamätám si, keď ste ma prvýkrát vyvolali. Obchádzali ma mrákoty. Otázkou bol Záborský. Jeho „Dva dni v Chujave" ma stáli 2 roky života, Váš pamätný komentár: „ Natália, vy ste to vôbec nepochopili " a štvorku v žiackej knižke. Výborný začiatok.....
S pribúdajúcimi hodinami literatúry som pochopila, že dovtedy nikto z nás literatúre vlastne nerozumel. Boli ste to až Vy, kto nás naučil skutočne čítať. Rozmýšľať nad tým, čo čítame, dávať veci do súvislostí, vyjadrovať svoj názor, uvedomovať si pravé hodnoty. Dal nám zabrať taký Otec Goriot, ktorého sme všetci ľutovali, no nakoniec sme Vám predsa museli dať za pravdu, že si to spôsobil sám. Na Nevestu hôl tiež tak ľahko nezabudneme, Na západe nič nového sme zhltli aj s navijákom. Ako všetko, čo ste nám kedy prestreli.
Boli ste nám nielen profesorkou, boli ste nám veľkou mamou. Oporou a pre niekorých aj kompasom v ich mladých životoch.
Tak, ako pre mňa. Stali ste sa mojím vzorom. Nepísaným, no o to silnejším.
Vyštudovala som slovenský jazyk. A rovnako, ako ste sa kedysi dávno podujali učiť Vy, rozhodla som sa tak aj ja. Chcela som vyskúšať, aké to je, keď človek dostane možnosť deťom „otvárať oči".
No ukázali ste mi, akým človekom by som mohla byť. A to si veľmi vážim a z celého srdca Vám za to ďakujem, milá pani profesorka Gančová.
