Dnes sa už možno budíme na plač svojich vlastných detí a uspokojujeme prioritne ich potreby. Zlostíme sa, keď stúpime na kocku od lega, ktorá si sofistikovane leží v strede obývačky. Dnes zavoláme mamke, a pýtame si recept na tú úžasnú šošovicovú polievku, z ktorej sme si na poslednej návšteve u rodičov naložili dva krát. Žiadne pubertálne výlevy a zatĺkanie prvých lások a prvých bozkov. Ako len dobre padne babský pokec s mamou? Veď kto má viac skúseností ako ona? Dnes možno častokrát smútok, keď odchádzate z domu, keď odchádzate od svojich najbližších, najmilovanejších...
Áno, presne o tomto je život. Vtáčik vyletel z hniezda a letí šírim svetom. Tisícky hviezd, ktoré nás lákajú do neznáma a my sa snažíme kráčať po svojich stopách. Nikdy však nezabúdajme na tých, ktorí nám dali život. Na tých, ktorí sa z veľkej časti podieľajú na tom, kde teraz sme. Nezabúdajme na svojich rodičov, mamy a otcov.
