Chodiaci ľudia majú tendenciu nás vozičkárov ľutovať. Myslia si, že sme zatvorení doma medzi štyrmi stenami a do konca života sme odkázaní na starostlivosť najbližších. Keď sa však s nami pustia do reči, zistia, že sme úplne normálni. Študujeme, pracujeme, športujeme, cestujeme, občas sa opijeme, máme partnerov, zakladáme si rodiny... akurát máme o štyri kolieska navyše.
Pravidelne sa pohybujem v spoločnosti vozičkárov a poznám mnoho takých, ktorí svojou pozitívnou energiou a šikovnosťou dávno predbehli chodiacich ľudí.
Napríklad Adam chodí každý deň do práce. V marketingu mu to ide skvele. Stále vymýšľa nové udalosti, aby zatraktívnil malú kaviareň v centre mesta. Graficky pekné plagátiky vytvára vo fotošope, ktorý ovláda bradou a ústami, keďže ruky ho neposlúchajú. Budúci týždeň bude v Barcelone reprezentovať Slovensko v jednej paralympijskej disciplíne. Už pár rokov žije mimo rodinu a snaží sa o seba postarať sám.
Andy je sympatická žienka so svalovou dystrofiou, ktorá vyštudovala právnickú fakultu. V súčasnosti je hlavou jednej z najúspešnejších organizácii na Slovensku, ktorá pomáha ľuďom práve so svalovými ochoreniami. S manželom sa starajú o dve krásne a živé deti, ktoré im robia veľkú radosť. Okrem toho je šikovná kuchárka a skvelá žienka domáca aj z invalidného vozíka.
Martin vďaka láske k tranceovému dídžejovi Paul van Dyk-ovi navštívil so svojím vozíkom párty v celej Európe. Naučil sa vytvárať pekné webové stránky, vďaka ktorým si popri svojej hlavnej práci privyrobí nejaké euro navyše. Okrem toho sa ako pravý športový reprezentant drží vo forme: pravidelne pláva, cvičí a má svojho osobného maséra :) So svojou priateľkou sa po viac ako šesťročnom vzťahu chystajú zasnúbiť..
A takto by som mohla písať ešte dlho.... Títo a ďalší ľudia sú dôkazom toho, že keď človek niečo veľmi chce, dokáže to vďaka svojmu úsiliu. Ľudské úsilie totižto nemá hranice.
Životopisný príbeh o Stephenovi Hawkingovi ma donútil zamyslieť sa. Zamyslieť sa nad tým, že sa v živote neoplatí trápiť nad blbosťami. To že v Tescu zdraželo mlieko, alebo že skončil môj obľúbený seriál skutočne nie sú tie pravé dôvody na smútok. Sú tu totiž ľudia, ktorí ráno nevstanú z postele bez pomoci druhého a aj tak sa zobúdzajú s úsmevom na tvári.
