O (ne)revolucnom duchu

Písmo: A- | A+

V týchto týždňoch sa zdá, že naša krajina zažíva ručné časy. Študenti sú v uliciach. Vláda sa otriasa v základoch. Opozícia hromží. Médiá plné nadšenia pomáhajú víriť už aj tak dosť skalené vody. Niečo vyše rok pred voľbami je terčom paľby zo všetkých strán minister školstva SR Martin Fronc aj spolu s celým jeho rezortom.

Maturity a vysokoškoský zákon zakrývajú alebo odkrývajú problémy, s ktorými sa naša spoločnosť snaži popasovať už od novembra 1989, ale ktoré zároveň tlú v noašom civilizačnom priestore ako svätá modla od dôb Francúzskej revolúcie. Túto modlu vyznávajú nahnevaní študenti v uliciach a hlavne ich samo sa ustanovujúci zástupcovia v Štrajkovom výbore študentov. Hovorím o revolúcii... Ak vychádzame z pravého významu zmysla slova revolúcia, tak revolúcia je vždy zásadnou zmenou systému.Týka sa elít ale i tých zdola. Zásadným spôsobom sa mení usporiadanie spoločnosti. Jej konečný výsledok je v prevažnej miere krvavý. Hrôza, ktorú môže vyvolať revolúcia je nepredstaviteľná. Mnohí mladí študenti v uliciach okrem recesie a rozhorčenia, okrem neinformovanosti a nutkavého pocitu splynúť s davom, pociťovali "svoj historický moment". Cítili v hĺbke svojej duše, že sú revolúcionármi, ktorí prišli zmeniť poriadok a svojimi často vulgarizovanými prejavmi dosiahnu silu, ktorá im býva prisúdená len pri určitých chvíľach. Študentka, ktorá sa vyjadrila v televízii, že toto je cesta k ich nežnej revolúcii (ktorá nebola revolúciou v sociologickom zmysle slova), patrila pravdepodobne k tej časti študentov, ktorí majú revolučného ducha a v ktorej v tvári bolo vidieť revolučné nadšenie. Teraz sa nám nanúka otázka, že či je revolučný duch, tým čo jednotlivec a spoločnosť pre svoj rozvoj potrebuje, či nie je skôr rakovinou spoločnosti. Študenti sú vo väčšej miere tou idealistickou časťou spoločnosti, no práve ich idealizmus ich môže viesť k ne-ideálnym činnom, dokonca k brutalitám najohavnejšieho razenia. Mao použil idealistický revolučný duch študentov vo svojej kultúrnej revolúcii. Toto samozrejme neplatí pre "našich" študentov, aspoň nie pre túto situáciu. Trpieť pýchou, ktorá ich núti pohŕdať nosom nad starým poriadkom a starými predstaviteľmi však môže znamenať popretie aj vlastnej existencie a to vedie k nihilizmu a deštrukcii ľudskej bytosti ako takej zameranej na deštrukciu iných bytostí. Je na mieste uvedomiť si, že študenti ak by dosiahli svoje "revolučnou" cestou, mohlo by dôjsť k precedensu, ktorý by bol nebezpečný pre budúcnosť. Odvolávanie sa na Západné krajiny nie korelevantné. Protesty - "revolúcie", ktoré sa tam vyskytujú nie vo svojej podstate zamerané na deštrukciu systému. Aj napriek duchu revolúcie, ktorou je postihnutý kontinentálny západ, jednotlivé spoločnosti sú v zmysle pudu sebazáchovy ochotné odložiť tento duch do najhlbších kútov duše. Slovensko je však špecifický prípad. Nie sme, aj keď sa tak trárime, etablovanou spoločnosťou. Máme len "pár" rokov po páde totalitárneho režimu v našom geopolitickom priestore. Vždy sme boli vysoko heterogénou spoločnosťou. Zakotvenie morálnych hodnôť v životoch jednotlivcov pokrývkava pred naplnením vlastného brucha. Preto revolučný duch, nedrieme ale priamo tlie a navyše pekne smrdí. Ak bude naďalej pokračovať v tejto podobe, je možné že vybuchne, ale i nie. Ale ak by vybuchol bol by to dôvod na zamyslenie sa nad tým, čo všetko sme pre "novú spoločnosť" ochotný obetovať, alebo koho...
Skryť Zatvoriť reklamu