Som taký ten pravý domased. Je mi doma dobre a nejak obzvlášť netúžim po cestovaní. Jedným z dôvodov je fakt, že väčšinou si z ciest donesiem nejakú tú chorobu a sám sebe potom nadávam, načo som tam vlastne liezol. Okrem toho, aj keď ľudia tejto fráze neveria, všade dobre, doma najlepšie. Len občas musia kamsi ďaleko zájsť, aby si to overili.
Prečo začínam dnes tak zoširoka? No očividne sa mi nechce do opisu môjho expresného pobytu v Číne, tých šiestich dní v krajine, v ktorej práve vtedy zúril melamínový (a kopec iných, ktoré sa nedostali na medzinárodnú pôdu) škandál. Tak poďme na to, nech to máme za sebou.
Už môj let bol akýsi divný. Jumbo spoločnosti Northwest divne páchlo, obsluha bola tiež nejaká divná, všetci spolucestujúci divne drzí. Pristáli sme do smogu ponoreného letiska Pudong a aj keď je to jedno z najmodernejších letísk v regióne, smrad to neprebilo. Dlhoročný kamarát Rado, ktorý ma do Šanghaja pozval, ma čakal na letisku, takže sa mi uľavilo, že aspoň dopravu nemusím v ten večer riešiť. Vzali sme si (ako inak) smradľavý taxík a za hodinku sme už boli v byte.
|
Tu som zažil prvý šok. Až dovtedy bolo všetko akési špinavé, tmavé a odpudivé, ale byt sa nachádzal v novopostavenej štvrti a bol neuveriteľne príjemný a rozľahlý. V dome bola stála recepčná služba, proste bývanie na úrovni. Pred domom detské ihrisko, za domom tenisové kurty a bazén. K tomu relatívne dobrý výhľad, večierka cez ulicu a veľký supermarket vzdialený 5 minút pohodovej chôdze. Dal som teda mestu a krajine druhú šancu.
Ďalší deň sme strávili chodením po meste. Keďže bol začiatok októbra, mesto bolo preplnené, pretože Čína vtedy každoročne oslavuje svoje založenie a ešte dve iné veci. Ohromné betónové stavby, ktoré by nejedno veľkomesto mohlo závidieť, ale nezakryjú inak chýbajúcu infraštruktúru. Metro je na tak obrovské mesto zúfalo podvýživené, autobusy sú takmer nepoužiteľné. Hromadná doprava je našťastie silne podporovaná (a čiastočne nahradzovaná) taxíkmi. Tie sú pomerne lacné, takže sme sa väčšinou po meste pohybovali za ich pomoci. Jediným problémom bolo správne vysloviť miesto, kam sme sa chceli dostať.
|
Taxíky a jazdenie v Šanghaji je samostatná kapitola. Brzdy sú v taxíkoch nahradené klaksónom, blinkre takisto. Vlastne keby mal vodič len motor a klaksón, stačilo by to. Po viacprúdových cestách sa jazdí ad libitum , predbiehacie pruhy sú všetky, vrátane odstavného. Ak sa vám na taxíku nedarí zavrieť zadné dvere, nezúfajte, je to štandard. Aby sa celý ten chaos nevzdiaľoval od dokonalosti viac, než je nutné, doprava je doplnená moto-taxíkmi. Chlapci (a dievčatá) na motorkách vás zavezú do cieľa za približne polovicu ceny, pravdepodobnosť havárie je ale v mojich očiach aspoň desaťkrát vyššia. Mám sa rád, nevyskúšal som to. Radove historky mi stačili.
Neboli by sme správni belosi, keby sme nenavštívili trh s napodobeninami - falošnými Rolexkami, Breitlingami, kabelkami Gucci a Armani. Už z diaľky sme si boli istí, že ideme správne. Cesta je totiž lemovaná obéznymi blondínami s obrovskými igelitkami, ktoré sú plné parádneho tovaru za zlomok jeho ceny. Ak zabrúsite na internetové fóra o tomto trhu, ľudia (nechcem im krivdiť, ale poväčšinou z Ameriky) sa chvália jeden pred druhým, až na akú cenu sa im podarilo zjednať kúpu toho braku. Nám šlo len o suveníry a zážitky. Rado chcel nejaké hodinky pre rodinu a ja som nasával atmosféru tohto šedého miesta.
|
Celý trh je päťposchodová budova s asi stovkou stánkov. Aj keď je tovar veľmi podobný, už uvádzacie ceny sa líšia o takých 20%. Samotné jednanie prebieha v kabínke za stánkom, kam si vás majiteľ vezme na samotku a boj začína. Oproti pôvodným cenám sa dá dostať na cca 10%, chce to však čas a snahu. Po asi 45-minútovom boji vyšiel Rado späť na svetlo sveta s tromi Breitlingami. Obchoduje sa však nielen na tomto trhu, ulica je takisto vojnová zóna.
Slovo SPAM dostáva v živej podobe úplne nový rozmer. Zavalí vás denne 40 emailov s ponukou V1agry a R0lexiek? Predstavte si to isté, ale so živými účinkujúcimi, ktorí sú ochotní popri vás ísť aj niekoľko minút. Kľúčovým je anglické slovo watchbags. A aj keď sme o žiadnu z vecí nemali záujem, odbiť predajachtivých Číňanov nebolo vždy ľahké.
|
Nakoniec sa nám podarilo pretlačiť cez davy ľudí do "historickej" časti mesta - Bundu. Z nábrežia je pekne vidieť celú modernú štvrť Pudong, všetky tie mrakodrapy a načačkané veci. Samozrejme, v tomto mieste davy ľudí hustli, takže situácia to nebola veľmi príjemná. Organizačne zúfalo nezvládnuté, rodiny s deťmi vykonávali všetky potreby uprostred promenády. Výhľad zďaleka nestál za to. Bolo to ako dívať sa zo stredoveku na obrázky z budúcnosti. Koncentrácia ľudí bola zvýšená aj kvôli tomu, že polovica nábrežia bola uzavretá kvôli nejakej straníckej oslave. Davy nemám rád nikde, ale tento bol naozaj lahôdka.
Nabudúce sa pozrieme mimo mesta, nakukneme do supermarketov, zapneme na chvíľu čínsku televíziu, kúpime si zopár čínskych originálnych CD/DVD a vyhodnotíme súťaž o moju najzaujímavejšiu chorobu z ciest.
