V Japonsku je najväčšou železničnou spoločnosťou Japan Railways (JR). Okrem nej existuje plno ďalších spoločností, ktoré majú vlastné vlaky, trate, nástupištia a samozrejme lístky. Počas obdobia školských prázdnin sa dajú na vlaky JR zakúpiť špeciálne lístky Seišun 18 Kippu. Sú pomerne lacné (asi 700 Sk) a platia od polnoci do polnoci v daný deň na všetky osobné vlaky JR. V turistických oblastiach, ako napr. Hakone, existujú lístky s plošnou platnosťou. Napríklad weekpass, ktorý sme si kúpili, platil dva dni na všetky druhy dopravy v Hakone (vlaky, lanovky, lode, autobusy). Lístky sa označujú v stanici, kde nastupujete na vlak a kontrolujú až vo výstupnej stanici.
Zážitok prvý - autobus. JR prevádzkuje okrem vlakov aj veľké množstvo autobusových liniek. Keďže autobusovú zastávku máme prakticky za domom, rozhodli sme sa do Tokia ísť autobusom. O 5:15 sme už stáli na zastávke a keď prišiel autobus, vyrukovali sme na šoféra našimi Seišun 18 Kippu lístkami. Ten sa chvíľu zdráhal, potom však schytil telefón a zavolal na ústredňu. Odtiaľ dostal informáciu, že na autobus ten lístok pravdepodobne neplatí avšak že pre tentokrát nás má zobrať. Dohadovali sme sa so šoférom ešte chvíľu, pretože tie lístky sme od neho potrebovali dostať späť - chceli sme na ne cestovať celý deň. Jeden netrpezlivý cestujúci to už ale nevydržal, šoférovi povedal, že nám tie lístky neplatia a tak sme museli výstúpiť.
-1 bod
Zážitok druhý - fotky z Hakone. Sú nádherné, počasie nám prialo, Fudži pózovala zo všetkých strán.
+3 body
Zážitok tretí - požičovňa samurajských kostýmov v Odaware. Mala byť otvorená až do štvrtej, na ceduli však bol nápis, že posledné požičanie je možné každý deň len do 15:30. Prišli sme až o 15:35, starého chlapíka, ktorý to mal na starosti, sme prehovárali asi desať minút, bol však neústupný. Japonci sú v tomto veľmi tvrdí. Vraj by nestihol autobus domov.
-2 body
Zážitok štvrtý - onsen (termálne kúpele) v Hakone. Okrem toho, že stál menej, než bolo napísané v cenníku, bolo tam veľmi pekne a príjemne. Na záver sme sa v šatni zoznámili s príjemným chlapíkom, spýtal sa nás, odkiaľ sme a čo robíme v Japonsku. Než sme nastúpili do autobusu, dobehol nás a každému nám dal po dvoch mandarinkách.
+2 body
Zážitok piaty - stanica Šindžuku. Weekpassy, ktoré sme mali na cestovanie po Hakone platili na všetky spoje Odakyu železníc, autobusov, lodí a lanoviek, ale len po Odawaru. Keď sme sa ale na nástupišti spýtali sprievodcu, či nám ten Weekpass platí až po Šindžuku, uistil nás, že bez problémov. Tie nás samozrejme dostihli až na Šindžuku - pýtali od nás takmer dvetisíc jenov. Darmo sme vysvetľovali, že je to ich chyba, že keby sme to vedeli, tak z Odawary pocestujeme JR vlakom, na ktorý sme mali Seišun 18 Kippu lístok. Chlapík mal riešenie vymyslené hneď - máme ísť nazad do Odawary a pricestovať odtiaľ vlakom JR (čo by trvalo približne 4 hodiny; toľko času sme už nemali). Po predchádzajúcich skúsenostiach s japonskou tvrdohlavosťou sme to vyriešili jednoducho - vlakom sme sa dostali na ďalšiu zastávku a tam prebehli cez kontrolu.
-2 body
Celkové skóre : 0 bodov
Napriek výslednému skóre bol tento výlet viac než dobrý. Aj zážitky so záporným skóre majú totiž hodnotu, dokumentujú japonskú mentalitu. Obraz o nej nech si už urobí každý sám.
