Vytvoriť si vlastný názor znamená zozbierať fakty o danej veci, vyhodnotiť ich a nájsť správny postoj. Ako teória to znie vierohodne, všetci ale dobre vieme, že to takto nefunguje. Dnes sme informovaní o toľkých udalostiach, že nie je v silách človeka sledovať všetky informácie zo všetkých informačných zdrojov. Ba čo viac, k drvivej väčšine otázok máme nekompletné údaje, niekedy dokonca nemáme takmer žiadne. A vtedy do vyhodnocovacieho procesu nastupujú emócie. Pravda, pri niektorých jedincoch nastupujú emócie okamžite...
Aj preto sa vždy pousmejem nad internetovými diskusiami, kde si jednotlivé skupiny po pár príspevkoch už iba nadávajú. Očividne ani jedna z konfrontujúcich strán nemá dostatočné informácie a emočné vyhodnotenia sa im navzájom nezhodujú. Typickým príkladom bola vojna v Iraku. Veľmi veľa mojich známych bolo proti, zopár ich bolo za. V prvých dňoch vojny nemohol nikto z nich posúdiť existenciu, či neexistenciu zbraní hromadného ničenia, nikto nevedel presné príčiny a budúce následky vojny. Napriek tomu si dokázali z minima informácií vytvoriť názor a silou-mocou ho obhajovať. Ja som to nedokázal.
V tomto prípade to až tak nevadilo, problém sa ma nedotýkal tak bezprostredne. Bojím sa ale chvíle, keď budem musieť zaujať stanovisko k problému, ktorý sa ma bude týkať bytostne a ja nebudem mať informácie. Zatiaľ si užívam luxus nemať názor.
