Kult „zástav“, „chudá“ krv a „kojenci“

Písmo: A- | A+

Spevák Miro Žbirka si aj počas svojho dlhodobého pobytu v ČR zachováva veľmi peknú slovenčinu. Naproti tomu mnoho ľudí pochádzajúcich zo Slovenska a žijúcich tu rozpráva tak, akoby stáli jednou nohou na českej pôde – „federálne“!


Aby bolo jasné

Som Slovák česko-slovenského pôvodu, avšak zásadne nehovorím „česko-slovensky“. Komunikujem prevažne čistou slovenčinou, v prípade potreby čistou češtinou. Krásu češtiny uznávam rovnako ako krásu materinskej slovenčiny, no zároveň sa držím zásady, že jazyk má byť čistý – bez slov a gramatických väzieb, ktoré doň nepatria.
Slovenčina je krásna čistá – bez bohemizmov, čeština obdobne – bez slovakizmov.
Bridí sa mi, ak niekto rozpráva či píše štýlom „ani ryba, ani rak“!


Nadväzujem

V článku Medicína a rodové rozdiely som poukazoval na to, ako sa v slovenskej medicínskej jazykovej praxi zahniezdili viaceré bohemizmy (čechizmy), ktoré sú charakteristické odlišným gramatickým rodom od tých správnych, spisovných slovenských výrazov.
Teraz na túto tému organicky nadväzujem – zostávam v jazykovom prostredí zdravotníckych výrazov a infiltrovaných bohemizmov do slovenčiny. Tento raz však, pre zmenu, nepôjde o rodové rozdiely, ale o iné odlišnosti medzi nespisovnými bohemizmami a ich rovnoznačnými spisovnými slovenskými výrazmi.
Z jazykovej praxe vidím, že práve výrazy súvisiace so zdravím a jeho poruchami sú mimoriadne „úrodnou“ pôdou na inojazyčné zaburiňovanie. Zdá sa, že zdravie je pre nás skutočne veľmi významnou hodnotou. Škoda len, že pri komunikácii o týchto témach pamätáme oveľa viac na obsah než na správnu formu vyjadrovania...
A tento trend sa nevyhýba ani uznávaným medicínskym autoritám (česť výnimkám)!


„Zástavy“ vlajúce v zdravotníctve

Počuli ste už o takých druhoch „zástav“, ako sú „zástava dýchania“, „zástava srdca“, „zástava krvácania“ či „zástava plynov“?
Ja o nich v rámci jazykových korektúr čítam pomerne často.
Je iste prejavom veľkej obrazotvornosti, ak si niekto predstavuje srdce ako plápolajúcu zástavu či ak si vizualizuje zástavu s obrazom srdca. Fantázia a obrazotvornosť sú cenné schopnosti, problém však vzniká, ak ich hovoriaci/a slovne premieta do odbornej terminológie a ak má na mysli vlastne niečo celkom iné než opísané obrazy.
Prečo nehovoriť o zastavení ako o „zástave“?
Citujem z odborného lingvistického článku na túto tému:
„Dejové podstatné meno zástava vo význame „zastavenie" preniká do reči našich zdravotníkov z češtiny, kde sa už udomácnilo a je aj v inventári českých lekárskych termínov... V slovenčine má slovo zástava ustálený význam iný, nie dejový. Slovom zástava sa pomenúva látka istých rozmerov a farieb upevňovaná na žrď, slúžiaca ako symbol niečoho... Preto niet dôvodu vytláčať podobu zastavenie ako odborný výraz a nahrádzať ju inou podobou, najmä keď tejto podobe konkuruje slovo s úplne odlišným lexikálnym významom. Teda aj v zdravotníctve vystačíme v spojeniach typu zastavenie srdca s výrazom zastavenie.
ZDROJ: Kultúra slova, ročník 11, číslo 5
Za seba k tomu dodávam: Ako si možno ľahko overiť v slovenských kodifikačných príručkách (slovníkoch JÚĽŠ), v slovenčine má slovo zástava stále iba jediný význam. Držme sa ho, prosím, a nerobme si z odbornej zdravotníckej terminológie trhací kalendár!
Zastavme to, bratia/sestry!


Môže byť krv chudá?

V češtine určite. V nej výraz „chudý“ znamená – chudobný. Krv môže byť chudobná na určité zložky, ktoré by v nej mali byť obsiahnuté v určitom zastúpení (ide najmä o červené krvinky). Ak je ich menej, vznikajú problémy.
No problém vzniká aj vtedy, ak má niekto dojem, že v slovenčine možno výraz „chudý“ používať v tom istom zmysle, v akom je definovaný v češtine. Pretože možné to síce je, ale je to nespisovné.
Spisovná je u nás málokrvnosť (v tom istom význame) a o ľuďoch s touto poruchou sa správne hovorí ako o málokrvných. Je to úplne logické a transparentné.
Ak by tomu azda niekto neveril, nech sa presvedčí napríklad tu:
málokrvnosť, NIE „chudokrvnosť“
A mimochodom – ak je niekto chudobný, zvyčajne býva ľahšie obézny než chudý, pretože obmedzené finančné možnosti v súčasnosti často vedú k nezdravej strave, z akej sa obezita zvykne vyvinúť. Chudí chudobní boli ľudia v koncentračných táboroch, kde však naozaj nemali na výber...
Pokiaľ niekto o málokrvných hovorí ako o „chudokrvných“ (v slovenčine), svedčí to skôr o chudobnom jazykovom vzdelaní dotyčného hovoriaceho človeka.


„Kojenecká“ kója

Takáto kója je v slovenskom jazyku priestorom, ktorý je vyčlenený pre tých Slovákov a tie Slovenky, ktorí/é majú presvedčenie, že v slovenčine ženy „koja“ a máme tu akýchsi „kojencov“.
Ja žijem v inom priestore – v priestore spisovnej slovenčiny, kde žijú aj dojčatá a dojčiatka a kde možno nakúpiť dojčenské potreby a potraviny. A je mi v tomto priestore dobre, som v ňom spokojný, pokiaľ komunikujem v slovenčine, nie v češtine, ktorá „kojení a kojence“ naozaj obsahuje.
A nemusím riešiť nasledovnú dilemu: Kojiť alebo dojčiť?
A v akom priestore sa cítite komfortne vy?

Žime tu zdravo, komunikujme po slovensky!

A aby sa nezabudlo...
Nie som robot. (Čestné vyhlásenie pre test CAPTCHA.)
Želám príjemné čítanie aj robotom a „robotkám“ (v záujme rodovej spravodlivosti).

Skryť Zatvoriť reklamu