Potreba rodovo citlivého jazyka

Rod je, okrem iného, gramatická kategória... Stačí to však na pochopenie celej hĺbky pojmu rod?

Potreba rodovo citlivého jazyka
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rod a gender

Pojem ROD má v slovenčine viacero rôznych významov. Z nich sa v tomto článku budem zaoberať tým, ktorý je úzko spätý s naším každodenným jazykovým vyjadrovaním, a to hovorením i písaním na ľubovoľné témy. Súčasný kodifikačný slovník slovenčiny hovorí o tomto význame ako
o „gramatickej kategórii“ a mal by byť známy každému, kto absolvoval aspoň základnú školu.
S ním dosť neoddeliteľne súvisí iný pojem, ktorý sa v súčasnej slovenčine už pevne udomácnil. A ním je GENDER. Je to –

(rodový) rozdiel medzi mužmi a ženami z hľadiska ich postavenia a uplatnenia
v spoločnosti a v kultúre

(Slovník cudzích slov z r. 2005).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odhliadnime, pre potreby tejto rozpravy, od moderných polemík o počte rôznych ľudských pohlaví, ktoré by nám danú tému príliš skomplikovali a zamotali. Zostaňme pri tom, že ľudí delíme na 2 základné pohlavia, a to na mužov a ženy. A či na ženy a mužov?
Toto poradie, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať ako úplne nepodstatné, pri hlbšom skúmaní nadobúda pomerne kľúčový význam, ktorý sa stáva jedným z kameňov úrazu v súčasnom jazyku...


Od gendra k rodovej citlivosti

Gender je vlastne rod uchopený zo sociologického hľadiska. Je sociálnou konštrukciou, ku ktorej sa viažu pripisované alebo očakávané sociálne roly, správanie, ale aj predsudky, stereotypy, hodnotenia a sebahodnotenia, predstavy o tom, čo je a čo nie je pre ženu alebo muža správne a vhodné.
Od očakávaných sociálnych rolí je v praxi už iba kúsok k rodovým stereotypom, ktoré zo života dobre poznáme. Začína to už odlišnými farbami dojčenského oblečenia, pokračuje typmi hračiek (inými pre chlapcov a inými pre dievčatá) a vrcholí pri voľbách povolaní či spoločenských funkcií, vrátane zaužívaných platových rozdielov. Čím konzervatívnejšia je spoločnosť, tým zreteľnejšie a pevnejšie sú aj príslušné stereotypy.
Tieto sú však „dvojsečnou zbraňou“: Na jednej strane vcelku pravdivo vyjadrujú fakt, že muži sú oproti ženám v rôznych znakoch odlišní, no na druhej strane bývajú tieto stereotypy aj príčinou nerovnosti (nielen odlišnosti) medzi dvoma pohlaviami. A to už – v zmysle humanistickej spravodlivosti – férové nie je.
K typickým, aj keď často prehliadaným, prejavom nerovnosti pohlaví patrí aj stereotypná jazyková nerovnosť. Fenoménom posledných desaťročí je však snaha zmierňovať ju aspoň do tej miery, do akej nám to štruktúra súčasného kodifikovaného jazyka umožňuje.
Prejavom tejto snahy je rodovo citlivý jazyk. Rodová citlivosť v jazyku je charakterizovaná schopnosťou rozpoznávať, kriticky reflektovať a transformovať rodové stereotypy, ktoré prispievajú k rodovej nerovnosti v spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu


Prejavy nerovnosti v jazyku

Pojem sexizmus znamená diskrimináciu na základe pohlavia. Jeho prejavy sú všakovaké a nevyhýbajú sa ani jazyku. Typickým prejavom v slovenčine je „zneviditeľňovanie“ žien, teda označovanie osôb ženského rodu mužským gramatickým rodom. Ako?
Ak napríklad pomenúvame rôzne spoločenské roly, ako sú zákazníci, diváci, chodci, pacienti, voliči, pracovníci, jubilanti atď., spravidla používame mužský rod na všeobecné pomenúvanie mužov aj žien v týchto rolách.
Pritom v tomto prípade nejde iba o rod ako čisto gramatickú kategóriu, pretože v prípade ľudí je rod neoddeliteľne previazaný s ich pohlavím.
(Pri veciach je to iné: mužský rod slova stôl nemá s pohlavím nič spoločné, rovnako ženský rod slova voda nevyjadruje pohlavie danej veci.)
Pod pojmom zákazníci automaticky rozumieme zákazníkov (mužov) aj zákazníčky (ženy), pričom v opačnom zmysle to už neplatí – teda ak sa povie zákazníčky, nepredstavujeme si pod tým aj mužov (zákazníkov). Tým v jazyku vzniká rodová asymetria, ktorá je nespravodlivá.

SkryťVypnúť reklamu

Obrázok blogu


Zaužívaný spôsob pomenúvania oboch pohlaví iba mužským gramatickým rodom sa odborne (lingvisticky) nazýva generické maskulínum. Znamená zástupné pomenúvanie žien (súčasne s mužmi) pojmami v mužskom rode a je jedným z najdiskutovanejších aj najskúmanejších bodov kritiky rodovo NEcitlivého jazyka. Tento štýl zjednodušeného pomenúvania rôznych skupín osôb v jazyku výrazne prevažuje nad rodovo opačným spôsobom, ktorým je takzvané generické feminínum (ženský rod aj na označenie mužov). Jeho prejavy v našom jazyku sú dosť ojedinelé, ako napr. zdravotná sestra na pomenovanie žien aj mužov s týmto pracovným zaradením. (Koľko takýchto príkladov by ste vedeli uviesť?)
Existuje aj iná kategória generických feminín v jazyku, ku ktorej patria pojmy ako: osoba, osobnosť, bytosť, pracovná sila, odborná pomoc, klientela, inštitúcia, organizácia atď. Tieto pojmy sa významovo nevzťahujú priamo ku konkrétnym sociálnym rolám ľudí, ale sú skôr alternatívnymi pomenovaniami ľudí a ich skupín vo všeobecnejšom význame. Pri snahe o rodovo citlivejšie vyjadrovanie sa dajú efektívne využívať na vyvažovanie výraznej prevahy generických maskulín v slovenčine.
Ďalším užitočným vyjadrovacím prostriedkom je generické neutrum (bezpohlavné vyjadrenie v strednom rode), ako napríklad: dieťa (chlapec alebo dievča), médium, publikum, auditórium, obyvateľstvo, študentstvo, vedenie (spoločnosti), ľudstvo atď. Táto kategória výrazov je pri snahe o rodovo citlivý jazyk veľmi dobre využiteľná najmä v prípade skupinových pomenovaní.

SkryťVypnúť reklamu

Obrázok blogu


Niekedy však ani nemusíme používať osobitné vyjadrovacie prostriedky – často stačí jednoducho pravdivo nazývať osobu, o ktorej píšeme alebo hovoríme.
Pokiaľ sa vyjadrujeme o skupine žiačok a žiakov, vtedy je generické maskulínum (žiaci) aspoň praktické = je kratšie než použitie oboch rodov.
Ale ak sa vyjadrujeme o jednej žiačke, načo používať slovo žiak (všeobecné), nie žiačka (konkrétne platné pre danú osobu)? ... A pritom mnohí ľudia to takto (paušálne) v jazyku praktizujú pri mnohých pomenovaniach osôb.
(Náš zákazník – náš pán! – Aj v prípade, že ide o zákazníčku.)


Od nespravodlivosti k rodovej citlivosti

Jazyk skutočnosť nielen pomenúva, ale zároveň sa podieľa na jej formovaní. Teda pokiaľ spomenutá dominancia mužského rodu v jazyku pretrváva, pretrváva aj nižšia hodnota pripisovaná ženám v spoločnosti. S tým pretrváva aj nižšie zastúpenie v spoločensky významnejších funkciách, nižšie priemerné platy žien, prevažujúce násilie na ženách a podobne.
Netvrdím, že príčinou týchto nežiaducich javov je štruktúra a podoba jazyka. Tá je skôr jedným z ich prejavov. Samozrejme, dôvodov nespravodlivosti je viac a ja nemám ambíciu poskytnúť tu návod na ich vyriešenie. Iba chcem ukázať, ako ich nepodporovať aspoň v rovine verbálnej.
Už vieme, ako nie, no treba ešte ukázať, ako áno – ako sa vyjadrovať tak, aby sme ženy nestavali slovne do úplného tieňa mužov. A na to slúži spôsob vyjadrovania, ktorému sa hovorí: rodovo vyvážený jazyk, ale tiež jazyk rodovo: korektný, symetrický, spravodlivý, neutrálny, kompetentný, citlivý. Znamená rodovo nediskriminujúce a nevylučujúce používanie jazyka. Dá sa uplatňovať v rôznych jazykoch (rôznymi spôsobmi) a je to účinne možné aj v slovenčine.

Obrázok blogu


Ďalší spôsob diskriminácie

Rodovo vyvážený jazyk nediskriminuje, nevylučuje, neznevažuje žiadne osoby alebo skupiny osôb na základe rodu.
Pri jeho uplatňovaní však netreba zostať kdesi na polceste. Napríklad tak, že by sme vymenúvali okrem mužov aj ženy, ale ženy vždy až na druhom mieste. Ak hovoríme o „učiteľoch a učiteľkách“, nie je to veľmi šťastná voľba poradia, lebo je známe, že v našom školstve početne výrazne prevažujú ženy nad mužmi. Teda prečo túto početnú prevahu nevyjadriť aj voľbou poradia slov? Pravda, nie paušálne, ale iba vtedy, ak to naozaj zodpovedá skutočnosti. A v prípadoch, keď je početné zastúpenie žien a mužov približné rovnaké, možno poradie pri pomenúvaní pravidelne striedať.

Obrázok blogu

Tradícia umiestňovať feminínum za maskulínum je ďalším znakom podriadeného vnímania žien a je sotva náhodná. Pochádza ešte z 18. storočia, keď toto pravidlo zaviedli presne z toho dôvodu, aby potvrdili, že „najvyššia bytosť je vo všetkých jazykoch mužského rodu, rovnako ako je i mužské pohlavie nadradené a význačnejšie...“.
Zdá sa vám takýto prístup v súčasnosti ešte opodstatnený a udržateľný?


Nielen podstatné mená

Tiež iné slovné druhy sú logicky poznamenané tým, aký spôsob vyjadrovania rodu je v texte preferovaný.

Obrázok blogu

PRÍKLAD:

Ak je reč o čitateľoch – v zmysle generického maskulína (myslené o mužoch i ženách), sú mužskému rodu tohto podstatného mena (substantíva) prispôsobené aj prídavné mená, slovesá, číslovkyzámená.
Takže takýmto štýlom píšeme o pozornom čitateľovi (nie už o pozornej čitateľke), píšeme, že čitateľ čítal (nie už, že čitateľka čítala), píšeme o jednom čitateľovi (aj keby šlo o jednu čitateľku) a skrátka stále píšeme len o ňomjeho vlastnostiach (nie už o nej a jej vlastnostiach).

Pritom sociologické prieskumy jasne dokumentujú, že osoby čítajúce takýto text si vo svojej predstave oveľa častejšie vybavujú práve mužských zástupcov čitateľskej (či inej ľubovoľnej) roly než zástupkyne ženského rodu a pohlavia. Takto dochádza v jazyku ku skutočnému zneviditeľňovaniu žien v spoločnosti s pomocou jazyka, k ich posúvaniu do úzadia pozornosti.
Takže generickým maskulínom pri substantívach rodová asymetria nekončí, iba začína!


Pokračovanie nabudúce

Dosiaľ som o danej téme písal dosť všeobecne, hoci konkrétne príklady som uvádzal tiež – aspoň na ilustráciu opisovaných princípov.
Avšak v ďalšom článku načrtnem jasnejšie, presnejšie a rukolapnejšie rôzne uplatňované spôsoby, aké sa v jazykovej praxi zvyknú používať na rodovo citlivejšie a spravodlivejšie vyjadrovanie v slovenčine. Je ich viacero a môžu sa podľa potreby a kontextu veľmi pekne navzájom dopĺňať.
Zatiaľ to takto činí menšina používateľov nášho flexívneho jazyka, no postupne ich pribúda, čo je jasný trend, ktorý sledujem najmä v médiách.
Jazykové nástroje na približovanie sa k jazykovej citlivosti a spravodlivosti máme, potrebná je už iba vyššia miera dobrej vôle a vzdelávania či informovania zameraného týmto smerom.
No teraz už skutočne – pokračovanie nabudúce!

Jozef Neoral

Jozef Neoral

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Vyjadrenia nerozdeľujem na pochvalné a kritické,ale na úprimné a pokrytecké.Snažím sa podporovať tie prvé, nie však formou násilia. Zoznam autorových rubrík:  Korektorské konotácieCesty dnu, cesty vonPoézia

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu