Hoci je tento článok AJ o vulgárnosti, je aj (a hlavne) o iných spôsoboch slovného vyjadrovania sa, ktoré považujem za nevhodné.
Postoj k vulgarizmom
No zostaňme hneď na začiatku pri tých vulgarizmoch, lebo túto tému by som mal rád čím skôr za sebou.
Ako sa možno dočítať v kodifikačnom slovníku (Krátky slovník slovenského jazyka 5),
niektorí ľudia sú toho názoru, že
„vulgarizmy do politiky nepatria“.
Niektorí politici a političky si to isté asi nemyslia, čo je zasa zjavné pri sledovaní ich mediálnych vyjadrení...
No mojím cieľom dnes nie je posudzovať politickú scénu, len som sa chcel zmieniť o tom,
že lingvistické vyjadrenia bývajú niekedy dosť vzdialené od každodennej reality.
(Ale zaujímajú ma napriek tomu.)
Podľa mňa vulgarizmy k jazyku neoddeliteľne patria, len je vhodné rozlišovať, do akého kontextu a akých foriem textových či rečových útvarov je ich žiaduce či primerané zaraďovať. Napokon, viaceré vulgarizmy sa vyskytujú aj v kodifikačnom slovníku (s hodnotiacim zaradením medzi vulgarizmy), takže ich miesto v slovenčine im neupiera ani odborná jazyková obec.
Ja napríklad na blogu vulgarizmy nemám v obľube, takže ani v tomto článku žiadny z nich v plnom rozsahu nepoužijem,
použijem iba náznakovú formu s pomocou hviezdičiek.
(V prípade zvukovej nahrávky by som zvolil „vypípanie“.)
Od čoho je odvodený „SERotonín“?
Stáva sa vám niekedy, že vás niečo se***?
Mne áno, osobitne vtedy, ak to súvisí s narábaním s jazykom.
Napríklad taký „SERotoním“, ktorý má to sra*** zakomponované už v samotnom názve.
Ale má ho tam naozaj?
Naozaj ho tam má iba vtedy, ak píšuca či hovoriaca osoba nepozná pravopisne správny tvar tohto slova. Správne totiž nejde o „serotonín“, ale o sérotonín.
A keďže podľa odbornej definície je táto látka hormónom, ktorý (okrem iného) „prispieva k pocitu pohody a šťastia“, nemal by byť jeho názov odvodený od nejakého vulgarizmu, ale naopak, od niečoho pozitívneho. V prípade sérotonínu to bude pravdepodobne slovo sérum, rozhodne nie sloveso sra*.
Žiaľ, pri jazykových korektúrach sa neraz stretávam s tým, že ani niektoré osoby s medicínskym vzdelaním nepoznajú správny slovenský pravopis tohto pre človeka dôležitého hormónu.
Sérotonín prispieva k mojej dobrej nálade, avšak „serotonín“ ma dokáže nasr..!
https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%A9roton%C3%ADn
https://blog.sme.sk/samuelmolnar/lifestyle/serotonin-a-vyziva
PRÍDU vám niektoré z mojich názorov nesprávne?
Máte právo ich za také považovať a ja to právo nechcem nikomu upierať.
Ani ja s niektorými verejne prezentovanými názormi nesúhlasím, čo však ešte neznamená, že by mi „prišli“ pomýlené. Ak ich už za pomýlené považujem a chcem sa zároveň vyjadrovať spisovným štýlom, tak nehovorím, že mi „prídu“ pomýlené, ale napíšem, že sa mi pomýlené:
zdajú byť, pripadajú mi, javia sa mi, vidia sa mi, prichodia mi alebo priamo také sú (v prípade silného presvedčenia).
Ak totiž niečo PRÍDE, znamená to z gramatického hľadiska vyjadrenie budúceho deja, nie deja prítomného. Sloveso prísť je dokonavé a tým pádom vyjadruje dokončený, uzavretý dej, teda nie dej trvajúci (nedokonavý).
A kto chce spisovne vyjadriť svoj aktuálny postoj, nemal by to robiť pomocou slovesa dokonavého, ale naopak – nedokonavého. Čiže taká osoba by správne mala používať niektoré z vyššie vymenovaných synoným (zdať sa...).
Koľkí ľudia však v súčasnosti v takej komunikačnej situácii používajú (nevhodne) sloveso „prísť“?!
Overiť si lingvistické zdôvodnenie správneho vyjadrenia možno ľahko napr. tu:
https://jazykovaporadna.sme.sk/q/7738/
PATRÍ tento článok MEDZI JEDEN z tých, ktoré...?
Nech si už o ňom myslíte čokoľvek, je vhodné uvedomiť si, či má vôbec logiku tvrdiť, že čokoľvek (niečo) môže „patriť medzi jeden“...
Sloveso PATRIŤ v príslušnom význame totiž znamená – zaraďovať sa niekam, byť súčasťou niečoho. Teda patriť možno do nejakého väčšieho celku, medzi viacero prvkov istej skupiny.
Teda povedzme červená patrí medzi farby. – To je logické vyjadrenie.
Ak poviem, že „červená patrí medzi jednu“ farbu, je to tiež logické a rozumné?
(Podľa mňa nie.)
Ak sa chcem držať logickej formy jazyka, mám v tomto prípade 2 základné možnosti:
a) Červená patrí medzi farby.
b) Červená je jednou z farieb.
Ale „patrí medzi jednu“??...
A ešte inak – špeciálne pre milovníkov a milovníčky športu:
Kto chce dať gól, musí trafiť loptu či puk MEDZI DVE bránkové žrde.
Čo sa podarí tomu, kto trafí „MEDZI JEDNU“ žrď?
Kto sa prelúskal textom sem, ďakujem mu/jej za záujem a pozornosť.
