Ak si čitateľská obec teraz myslí, že sa v tomto článku predsa len uchýlim k hodnoteniu toho, čo nezodpovedá môjmu profesionálnemu zameraniu (napr. politiky, epidemickej situácie a pod.), je to klamlivý počiatočný dojem. V skutočnosti aj dnes zostanem verný svojej jazykovo zmeranej profesii a z perexu tohto článku sa sústredím výhradne na ostatné slovo vo vete – na slovo DOPAD.
Spisovnosť dopadu
Je slovo dopad v slovenčine spisovné?
To je jednoduchá otázka, no odpoveď na ňu až taká jednoduchá nie je. Najstručnejšie by som ju vyjadril takto: Slovo dopad je spisovné, ale...
Stará známa relativita
V prvom rade to závisí od času posudzovania (hodnotenia).
Ak by mi túto otázku bol niekto položil napr. v roku 2003, bol by som odpovedal ďalším podmienečným vyjadrením:
Či je slovo dopad spisovné, to závisí od významu, ktorý sa ním hovoriaci pokúša vyjadriť.
Ak by som mal na tú otázku odpovedať dnes, odpoveď by znela takto:
Slovo dopad je dnes v každom jeho význame spisovné, avšak v niektorých významoch nie je na použitie v oficiálnych jazykových prejavoch optimálne.
Kto chce veci vidieť zložito...
Čo z toho vyplýva?
Hlavne to, že spisovnosť slov nemožno posudzovať ani bez ohľadu na čas hodnotenia, ani bez ohľadu na vyjadrované významy, ani bez ohľadu na zvolený štýl jazykového prejavu. Skrátka, so spisovnosťou to vôbec nie je také jednoduché, ako to môže vyzerať povedzme na úrovni vnímania poučiek zo základnej školy.
Posudzovanie spisovnosti nie je čierno-biele.
Malá sonda do histórie
Poďme sa na vec pozrieť chronologicky, no nezabiehajme radšej do vzdialenejšej minulosti, lebo tým by sa tento článok mohol neúčelne predĺžiť. Stačí zostať v tomto tisícročí. V spomenutom roku 2003, keď vyšiel Krátky slovník slovenského jazyka 4 (súčasná kodifikačná príručka), podľa neho platilo nasledovné:
Vo význame fyzického dopadnutia (dopad na nohy, dopad slnečného lúča) bolo slovo dopad úplne spisovné.
V prenesenom význame – dosah, účinok, vplyv (dopad epidémie na ekonomiku) slovo dopad spisovné nebolo. Presnejšie vyjadrené: V danom význame bolo to slovo hodnotené ako subštandardné, čiže vhodné iba do neformálnych, nespisovných vyjadrení (ešte nižší štandard než hovorový jazyk).
Takýto stav platil istý čas, ktorý je ťažké presne ohraničiť...
Dopad tu a teraz
V roku 2006, keď bol publikovaný Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, už platilo toto:
Slovo dopad s významom „obyčajne negatívne pôsobenie“ sa už nehodnotí vyslovene ako subštandardný výraz, ale vo výklade sa uvádza, že vhodnejšie sú výrazy ako dosah, účinok, vplyv. Poznámkou „vhodnejšie“ sa v tomto slovníku upozorňuje na to, že lexikálna jednotka, ktorá sa zaradila do slovníka na základe dokladov o jej používaní v jazykovej praxi, má z hľadiska jazykovej kultúry v slovenčine vhodnejšie ekvivalenty, ktoré autori odporúčajú uprednostňovať (predovšetkým v oficiálnom jazykovom prejave).
Takže v súčasnosti platí, že pri používaní slova dopad (už všeobecne spisovného) sa odporúča prihliadať jednak na vyjadrovaný význam a jednak na štylistický či formálny štandard príslušného textu. A v prípade formálnejšieho štýlu zvážiť skôr použitie synoným ako dosah, účinok, vplyv – pokiaľ ide o dopad v inom ako priamom fyzickom zmysle.
Dopad vývoja spisovnosti
Bežný používateľ jazyka, ktorý sa o spisovnosť či nespisovnosť svojho vyjadrovania nemusí veľmi zaujímať, tieto zmeny lingvistických hodnotení vôbec nemusel postrehnúť. Hovoril či písal o dopadoch predtým, rovnako v tom pokračuje v súčasnosti. A asi ani netuší, že istý čas a v istých súvislostiach sa možno vyjadroval nespisovne, kým dnes už opäť spisovne.
A pritom hovorí stále rovnako – „ako mu jazyk narástol“.
Blažená to bezstarostnosť!
Záver
Väčšinu ľudstva netrápi otázka, či je dopad spisovný.
Oveľa skôr ľudí trápi, či je bolestivý!
4. 3. 2021
