Predošlé majstrovstvá Európy sa odohrali len pred troma rokmi a majstrovstvá sveta pred poldruha rokom, ale tie som nesledoval, lebo to bol akože čistý regres - Katar. Nabudúce ich môžu usporiadať na Mesiaci, aby aj brankári mohli súťažiť o titul najlepšieho strelca. Takže Majstrovstvá Európy v Nemecku vyplnili pre mňa trojročné vákuum kvalitného medzinárodného futbalu.
17. júna
Slovensko - Belgicko 1:0 (1:0)
Musím uznať, že s naším neapolským pizza-trénerom som sa na 100% zhodol v základnej zostave. Teda ja by som radšej dal Valjenta do obrany, ale ten vraj sám odmietol reprezentovať (Futbalový Svet).
V prvom polčase sme s Belgičanmi držali krok, až sme mali navrch. Boli sme o nejaký ten kúsok lepší, ako dokazujú aj štatistiky, a zaslúžene viedli:
Parafrázoval by som Bélu Bugára: "Viedli sme, vedieme, a vedieť budeme." V druhom polčase pri nás stáli všetci svätí v pruhovanom - alebo niekto musel uhranúť našu bránku. Celý život kritizujem VAR - a teraz nám pomohol odčítaním dvoch gólov. To jsou ty paradoxy života.
Belgicko okrem dvoch neuznaných gólov Lukakua (z toho jeden pre hanebne milimetrový ofsajd) zaujalo aj novou frizúrou jedného z najlepších hráčov sveta, teda ak počítam len medzinárodné šampionáty. Pre zaujímavosť, do nášho herného dňa boli všetky výsledky v súlade s očakávaniami, až v pondelok sa roztrhlo vrece s prekvapeniami - okrem nás aj krutá prehra Ukrajiny s Rumunskom 0:3, keďže oni mali byť outsideri aj v zápase s nami.
18. júna
Portugalsko - Česká Republika 2:1 (0:0)
Portugalci postavili v zápase proti bratom Čechom tím starých pánov - okrem Cristiana Ronalda aj Pepého. Jeden rok pred štyridsiatkou a druhý po. Ten druhý menovaný sa mi zmestil aj do top zostavy šampionátu, lebo hral veľmi spoľahlivo, prakticky nechyboval.
19. júna
Švajčiarsko - Škótsko 1:1 (1:1)
Len dva dni po našom prvom zápase sa Slovensko opäť excelentne prezentovalo, tentoraz prostredníctvom rozhodcu Ivana Kružliaka. Bol komentátormi najviac vyzdvihovanou osobnosťou zápasu, lebo vďaka svojmu orliemu zraku ani nemusel konzultovať s VARom. Inak zaujal Shaqiri svojím exportným gólom a komentátori tým, že sa doposiaľ nenaučili výslovnosť "q" v albánskej abecede, takže podľa nich pobehoval po ihrisku Shaqui... lle O'Neal?
21. júna
Slovensko - Ukrajina 1:2 (1:0)
V prvom polčase sme opäť zahrali vynikajúco, ako tomu bolo aj v predošlom zápase a našich východných susedov sme prevalcovali. Naša dominancia by bola ešte väčšia, ale anglický rozhodca Oliver nám zobral čistú penaltu. V 31. minúte jasne prišliapol Kuciaka v šestnástke ukrajinský obranca Bražko, avšak sudca ukázal len na roh. Ako by sa nám vtedy zišiel piaty, bránkový rozhodca, a nie hlúpy VAR!
Srdciar Kuco je však príliš drsný - a zároveň dobrák - na to, aby sa sťažoval a - ako hovoria propagátori rímskeho náboženstva práva Nemci - "wo kein Kläger, da kein Richter." Keby sa polčas skončil 2:0, asi by aj ten druhý mal iný obraz. No ale nesklamali sme očakávania ani v ňom a Ukrajina nás jasne prevýšila, podobne ako pár dní predtym Belgičania.
V druhom polčase som plne pochopil význam a obsah Einsteinovej Teórie relativity o dilatácii času: "Čas pre tých, čo vedú, plynie o to pomalšie, o čo je rozdiel v skóre menší a naopak, pre tých, čo prehrávajú, plynie o to rýchlejšie."
Sečteno a podtrženo, aj podľa štatistík sme odohrali prvý polčas nad naše možnosti, ale ten druhý bol tragédia. Ledva sme stíhali hasiť problémy v obrane a dostali sme dva góly presne ako proti Belgicku (ibaže tam nám z kaše pomohol VAR):
Naším najlepším hráčom v oboch druhých polčasoch bolo publikum - fanúšikov bolo počuť skandovať aj cez ruchové mikrofóny. Kde boli zazobaní susední Belgičania?
Mimochodom, tí, čo kritizujú Kucku za jeho chybu predchádzajúcu gólu, nech sa idú postaviť do kúta aspoň na 15 minút. Kuco nepresne prihral hlboko na útočnej (súperovej) polovici. Po strate lopty sme nedostali gól z následného protiútoku, ale až keď sa celá obrana vrátila a skonsolidovala do dvoch defenzívnych línií; iba potom padla osudová prihrávka a inkasovali sme teda keď už sme boli vzadu v plnom stave. Ukrajinci mali šťastie, že práve vtedy strelili gól. V každom jednom zápase Eura sa udialo niekoľko omnoho horších strát vlastnej lopty na vlastnej polovici, akurát zhodou okolností väčšina z nich ostala nepotrestaná. Ak máme kritizovať Kuca za to, že zapríčinil gól, tak potom ako ďaleko do minulosti sa pred každým gólom budeme pozerať? Päť minút?
Mimo našich futbalistov zaujal ešte Calzona, ktorý sa vymódil na štýl Kollára, už len šál a hárem mu chýbali.
22. júna
Belgicko - Rumunsko 2:0 (1:0)
Na pozíciu najlepšieho strelca šampionátu sa vyšvihol Belgičan Romelu Lukaku. Akurát v neuznaných góloch, ktoré vsietil už tri a má ich viac ako najlepší strelec tých uznaných. A všetky mu zobrali po doslova centimetrových ofsajdoch, resp. kontroverzných rozhodnutiach VARu. Ak je útočník s obrancami plus-mínus na jednej línii, tak by sa to malo hodnotiť v prospech ofenzívy, aby sme neobetovali atraktívne poňatie hry taktizovaniu s ofsajdovými pascami.
Práve v tomto zápase sa udialo podstatne viac strát lôpt na vlastnej polovici ako medzi nami a Ukrajinou, len malo chybujúce mužstvo šťastie, že to súper ani raz nepotrestal. Kto sledoval zápas, videl, že sa šlapalo hore-dole a chýb neporovnateľne hrubších od tej Kuckovej bolo požehnane.
25. júna
Dánsko - Srbsko 0:0 (0:0)
Anglicko - Slovinsko 0:0 (0:0)
Za dnešné zápasy si všetci zúčastnení zaslúžia pätorky ako Brno. Čo sa vraciame do čias pretaktizovanej obrany ako v raných 90. rokoch? Roky plynú a - futbal sa nemení???
Tak nielenže si z tejto skupiny dovolia postúpiť dva tímy len s troma bodmi za tri škaredé, defenzívne remízy (veď napokon Euro 2016 vyhralo Portugalsko len s jednou výhrou v riadnom hracom čase proti Walesu a šiestimi ukopanými remízami), ale dokonca sa ako cez kopirák opičili po štýle 90-tych rokov, až Angličania spolu s ďalšími tímami skončili identicky ako na MS vo futbale 1990.
Keby sme zamenili presne podľa umiestnenia Dánsko za Írsko, Slovinsko za Holandsko a Srbsko za Egypt, tak nielen konečná tabuľka, ale aj každý-každučký zápas sa skončil rovnakým výsledkom, resp. identickým skóre ako na Italii '90!!!
26. júna
Slovensko - Rumunsko 1:1 (1:1)
Keby sa na Eure počítal iba prvý polčas, boli by sme najhorúcejším kandidátom na majstrov Európy. Síce sme inkasovali ešte do prestávky, ale len z jedenástky a celkovo sme opäť boli futbalovejším tímom. Rovnako tak naši fanúšikovia, lebo celým štadiónom sa ozývalo "My chceme gól!"
Celý druhý polčas sa obe mužstvá o nič vierolomné nepokúšali, lebo vedeli, že remíza im prinesie obom postup nezávisle na výsledku druhého zápasu. Rozhodne však odmietam teóriu o vopred dohodhnutom výsledku, ako tomu bolo pri neslávne známej Hanbe v Gijóne, kde si Nemci a Rakúšania len pinkali loptu na úkor Alžírska. V našom zápase bol pomer striel 13:9 (z toho na bránku 4:5), čo je nadpriemer pre takticky vyspelé mužstvá druhého či tretieho sledu. Paradoxne vypadla štvorbodová Ukrajina, čo bolo viac ako Dánsko alebo Slovinsko, ktoré postúpili do vyraďovacej časti z druhej, resp. tretej priečky len s troma bodmi.
Na adresu našich dnešných súperov poviem len toľko, že Maďari snívali o druhom Puskásovi, ktorý by im zabezpečil postup do play-off, Rusi snívali už len o účasti na Eure, ale Rumuni? Tí nemuseli snívať o ničom. Majú druhého Hagiho, druhého Puškáša, a ešte dokonca aj Rusa! Potom niet divu, že postúpili, a navyše z 1. miesta.
Napokon sa ukázalo, že sme špekulatívnou remízou de facto vyhrali, lebo ako Rumuni, tak aj Belgičania vyfasovali do osmefinále náročnejších a v lepšej forme hrajúcich súperov (Holandsko, resp. Francúzsko) než my (relatívne menej kreatívne a pomalšie Anglicko).
Gruzínsko - Portugalsko 2:0 (1:0)
Kto je zmätený, ako mohlo Gruzínsko postúpiť, tomu pripomeniem, že súhrnná hodnota ich troch najdrahších hráčov (Kvaracchelia, Mamardašvili a Mikautadze) prevyšuje 130 miliónov dolárov, čomu sa nevyrovná ani naše top trio Škriniar, Hancko a Lobotka (105 miliónov dolárov). Čoskoro sa však ukáže ako príznačné, že zatiaľčo najvyššie hodnotení Gruzínci sú útočníci a brankár, u nás je to pevná obrana (Lobotka ako defenzívny stredopoliar).
Zhodnotenie skupinovej časti
Podľa dovtedajšej hry boli pre mňa najväčší favoriti na titul Španieli, Nemci a Francúzi (v tom poradí), historicky aj najúspešnejšie tímy EURA. Ani jeden pritom chvalabohu nebol v "našej polovici pavúka".
Za nimi som zaradil Portugalsko a Rakúsko, prípadne Belgicko a Švajčiarsko. Holanďanov nie, lebo tých v skupinovom zápase napriek ničnehovoriacej bezgólovej remíze herne vozili Francúzi ako na kolotoči a len sám Griezmann spálil viac šancí ako Matovič v politike mostov - plus oranjes prehrali aj s predpisovo hrajúcimi Rakúšanmi. Z uvedených boli v našej polovici vyraďovacej časti len relatívne hrateľní Rakúšania a Švajčiari. To akože sme reálne mohli pomýšľať na finále?
Na druhej strane, na šťastenu sa mohli sťažovať Dáni. Tí mali ďaleko najťažšiu potenciálnu cestu cez play-off. V osemfinále domáce Nemecko, potom hrajúce ako z partesu Španielsko a v semifinále niekto z trojice Francúzsko, Belgicko, alebo Portugalsko.
Pokračovanie nabudúce.
