Vážená pani Dolinková,
Kým ste na sociálnych sieťach pózovali s Pellegrinim a s boxerskými rukavicami, vnímala som vás ako peknú tvár, ktorá odvoláva šéfov nemocníc. Hovorila som si: snáď vie, čo robí a ak zle robí, nebude to trvať viac ako dva a pol roka. Taká je životnosť ministrov zdravotníctva.
Lenže potom ste dali tú fotku s predčasniatkom. Ako s nejakou gucci-pucci kabelkou. Prišli ste do popradskej nemocnice a zachcelo sa vám fotky s bábom. Nebudem trochárčiť, povedali ste si. Rovno predčasniatko. A nenavlečiem sa do toho antikoncepčného plášťa s čepcom, lebo chcem viac lajkov ako Martina Šimkovičová v ívsantlorenovi. Zlato si nechám, veď aj Monča Beňová má. Ja môžem. Som ministerka. Kto je viac?
Na Slovensku platí: Kto má autoritu, ten má prioritu. Ministerka má limuzínu a zlato na rukách. Čo má decko? Nič. Ledva mu dali meno.
Všetci v nemocnici stáli v predklone. Prišla moc. A chce nejaké fotogenické decko. Majka, podaj jej jedno, vyber nejaké z inkubátora. Nech sa páči, pani ministerka. Kedykoľvek. K vašim službám.
Ako sa cítili jeho mama a otec? Pýtali ste sa ich, či môžete zobrať ich bábätko na ruky a potom zverejniť fotku?
Dorazila ma reakcia ministerstva na Vandu Chovanovú, ktorá si zachovala profesionalitu a vytkla vám a zdravotníkom nedodržanie hygienických zásad na oddelení intenzívnej starostlivosti pre novorodencov. Napísala faktografický komentár na fb a nejaký ministerský funkcionár volal do košickej nemocnice a vypytoval sa na ňu. To sme kde? V časoch normalizácie? Zastrašovanie za komentár na fejsbúku?
Vaša fotka s bábätkom má veľkú výpovednú hodnotu. O vašom pokrivenom vnímaní sveta, v ktorom môžu papaláši ako vy úplne všetko. Ale aj o Slovákoch, ktorí sa pred papalášmi ako vy sklonia a dajú vám k nohám čokoľvek chcete. Pokojne aj predčasne narodené bábätko.
LĎN
