Vážená ministerka Šimkovičová,
píšem vám už tretí list. Pre mňa je to jediná možnosť ako vyventilovať zúrivosť nad tým, ako veľmi ste strápnili moju krajinu, keď vás vypustili do Abú Zabí.
Vaše sebavedomie vás napriek angličtine na úrovni BKM (basic kitchen minimum) priviedlo ako vodná nymfa až do zradných vôd medzinárodnej konferencie UNESCO, kde nestačí hviezdiť v značkách. Keby ste tam utopili samu seba, nepísala by som tento list. Vy ste tam však utopili Slovensko. Svetových odborníkov ste zmiatli obsahom aj výslovnosťou náhodných slov, narýchlo uchmatnutých od AI. Alebo od AD (Andreja Danka).
Mali ste byť nositeľkou národnej kultúry, pani ministerka. Namiesto toho ste sa vo svete ministrov kultúry stali symbolom národnej tuposti. Tej slovenskej, žiaľ.
Okrem masového pocitu sprostredkovanej hanby za to, že ste ministerka kultúry, bojujem ja osobne aj s pocitom hanby, že niekto ako vy mohol získať titul PhDr. v odbore liečebná pedagogika. Ako iste viete, voliči nacionalistických a homofóbnych politikov ako ste vy mi v hejtoch, štylizovaných podobne zle ako váš list českému ministrovi, dávajú vyžrať, že nemám ukončené vysokoškolské vzdelanie.
Možno o to viac, že som len „maturantka“, som si nikdy nedovolila ísť reprezentovať svoju krajinu nepripravená.
Abú Zabí vám, ako aj iným slovenským gazelám, ktorých otcovia a manželia perú v emirátoch ukradnuté verejné peniaze, poskytne útočisko, aby ste si za ministerské diéty mohli anonymne zadovážiť ďalšieho ývsantlorenta. Kúpte si aj zmrzlinu a dajte si prosečko. Doma ste spôsobili takú blbú náladu, že v Bratislave ani v Kittsee si veľmi dlho slobodne nelíznete bez toho, aby ste nespustili hromadný aerobik obočí publika. Možno tak u Huliaka v Očovej. Maybe.
LĎN
Zdroj foto: Ministerstvo kultúry
