Nicola Šerfelová
Mau si otca?
Letný večer. Po horúcom dni sme mali okná dokorán. Miško zakričal z postele: „Mami, na ulici niekto povedal AU!“ Vykukla som von. Všade tmavo, mäkko, iba pouličná lampa svietila.
Odjakživa som mala rada knihy. Ľudí v knihách, ale najmä živých ľudí. Vždy ma fascinovali ich životy, vzťahy, príbehy, to, čo ich baví, aj čo ich trápi, ich vnímanie sveta. Každý z nich sa stáva mojou súčasťou a vďaka tomu som mimoriadne rada tým, čím som. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Letný večer. Po horúcom dni sme mali okná dokorán. Miško zakričal z postele: „Mami, na ulici niekto povedal AU!“ Vykukla som von. Všade tmavo, mäkko, iba pouličná lampa svietila.

Hneď, keď som vletela do miestnych potravín, od kasy som začula chrchlavý smiech. Niekomu je hej, pomyslela som si. Ja som sa pred desiatimi minútami dozvedela o narýchlo zorganizovanej brigáde na našom rozostavanom dome.

„Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví?“ Kto by túto odrhovačku nepoznal? Spolu so spadnutou hruškou patrí k povinnej detskej výbave. Spievava sa automaticky, bez rozmýšľania.

Kúpila som si púder. Hriešne drahý. Pôvodne som vlastne po žiadnom netúžila, ale kozmetická poradkyňa na predvádzacej akcii tvrdila, že ho musím mať.

V piatok popoludní sme sa vybrali na nákup. Len taký malý, akurát že načasovaný nebol celkom rozumne. Pokladne pípali odušu spasenú, ľudia sa snažili vmanévrovať do najkratších radov a preplnenými nákupnými vozíkmi poštuchávali

Môj muž stále niečo hľadá. Okuliare, mobil, kľúče od auta, kľúče od domu, biely nátelník, čierny nátelník, diár, tablet, dezodorant...

Ani tento rok sa nám to nevyhlo! Obchody plné červenej, bežné cukrovinky so srdcervúcimi vyznaniami na obale, prípadne aj vo vnútri, wellness hotely plné roztúžených dvojíc, ktoré si na izbu nechali doniesť jahody a šampanské.