"Rusko vedie vojnu na Ukrajine" – takáto jednoduchá fráza je v Rusku v roku 2022 určite odvážnym vyhlásením, pretože by mohla viesť k väzeniu. Je to odvážny muž, ktorý sa odváži hovoriť pravdu.
Ale otec Grigorij Michnov-Vajtenko tak robí odvtedy, čo Rusko zaútočilo na svojho západného suseda.
Otec bol kedysi kňazom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Chce ukázať, že nie každý v krajine podporuje agresiu prezidenta Vladimira Putina. Patriarcha Kirill, hlava ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorý bol pod tlakom maďarskej vlády odstránený zo sankčného zoznamu, patrí medzi najhlasnejších podporovateľov vojny.
Jeho prioritou je teraz podpora státisícov ukrajinských utečencov, ktorí od februára uviazli v Rusku. Jeho organizácia, Ruská apoštolská cirkev, pomohla za posledných osem mesiacov približne 7 utečencom. "V čase, keď prišiel apríl, naša organizácia a petrohradské oddelenie otvorili centrum na pomoc ukrajinským utečencom. Žiadne dve potreby nie sú rovnaké: niektorí potrebovali letenku na opustenie Ruska, iní potrebovali oblečenie alebo iné lieky," povedal pre Euronews.
Keď sa vojna začala, Grigorij kontaktoval svojich ukrajinských spoluobčanov a spolu s ďalšími medzinárodnými duchovnými napísal list, v ktorom požadoval ukončenie invázie.
Agresiu voči Ukrajine od samého začiatku nazval "vojnou", čo je vyhlásenie, ktoré by od začiatku mohlo viesť k trestu, keďže v Rusku je stále oficiálne označovaná ako "špeciálna vojenská operácia".
"V týchto myšlienkach sme jednotní. Vojna musí byť zastavená," povedal.
"Chápem, že politické rokovania môžu byť ťažké. Je však potrebné vrátiť sa k medzinárodne uznaným hraniciam vytvoreným v roku 1991, hovorí s odkazom na ukrajinské hranice, ktoré vznikli, keď sa krajina odtrhla od Sovietskeho zväzu a vyhlásila nezávislosť.
Podľa týchto hraníc Ukrajina zahŕňa Krym, anektovaný Ruskom v roku 2014, ako aj Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť na východnej a južnej Ukrajine, ktorých anexiu ruský prezident oznámil len pred tromi týždňami.
"Môžeme hovoriť o ekonomike, drôtoch, jazyku, občianstve a všetkých týchto veciach. Ale všetci vieme, aké sú hranice. Tak prečo sa o tom musíme hádať znova a znova - najmä so zbraňami?" pýta sa.
Tieto myšlienky, ktoré sa zdajú byť len slovami zdravého rozumu, už poslali mnoho ľudí do väzenia v Rusku. Podľa otca Grigori sa niet čoho báť. "Je to ako počasie. Niekedy začína deň slnečno, ale popoludní môže pršať," hovorí.
Televízna osobnosť sa stala otcom
Grigory sa narodil v Moskve, jeho rodičia boli disidenti: maliar známy svojou prácou v divadle a filme, ako aj ešte známejší básnik a dramatik. Kresťanstvo objavil počas služby v sovietskej armáde v 80. rokoch.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 bol Grigorij, ktorý v tom čase študoval, aby sa stal filmovým režisérom, čoraz viac sklamaný svojou prácou v televízii, keď videl, že kremeľská elita ju čoraz viac mení na hlavný nástroj propagandy určený verejnosti.
Preto začal hľadať odpovede inde a tak sa krátko po odchode z televízie stal kňazom.
"Na začiatku roku 2000 som si uvedomil, že som už dosiahol všetko, čo som chcel v televízii, a to pre mňa začalo byť niečo veľmi zvláštne," hovorí Grigori.
"Nečakal som, že sa veci zhoršia ako teraz, ale stále som bol z toho unavený," dodáva.
Jedným z najdôležitejších zdrojov protiukrajinskej a provládnej propagandy sú ruské televízne kanály, ktoré slúžia ako inkubátory pre konšpiračné teórie o vnímaných nepriateľoch Ruska a zároveň glorifikujú vládne rozhodnutia, najmä tie, ktoré urobil Putin.
S pomocou svojich kňazských priateľov sa stal kňazom a pracoval 7 rokov v Staraya Rusa v okrese Novgorod, meste známom tým, že Dostojevskij tam trávil letá v posledných rokoch svojho života.
"Ruská spoločnosť nie je vôbec náboženská"
Poslednou kvapkou pre Grigorija bolo, keď ruská cirkev a jej vodca nadšene podporovali anexiu Krymu v roku 2014 a zapojenie Kremľa do násilného separatizmu v Donbase.
Opustil Ruskú pravoslávnu cirkev a vstúpil do Ruskej apoštolskej cirkvi - známej náboženskej organizácie založenej inými disidentskými kňazmi, ako bol otec Gleb Yakunin.
Po rokoch práce s najutláčanejšími členmi ruskej spoločnosti, ako sú väzni, sa jeho novým životným cieľom stalo pomáhať ľuďom žiť podľa morálky pravej viery.
"Problém náboženských organizácií v Rusku spočíva v tom, že v skutočnosti sú všetky falošné," hovorí sám otec Grigorij. "Ruská spoločnosť nie je vôbec náboženská".
"Ak sa pozriete na to, koľko ľudí chodí do kostola kdekoľvek inde v Európe - v Bielorusku, na Ukrajine, v Českej republike atď. - vidíte, že najmenej 10-15% ľudí sú veriaci. Toto je najnižšia sadzba. Ale v Rusku, počas veľkých kresťanských sviatkov, ako sú Vianoce alebo Veľká noc, nevidíme viac ako 3% ľudí v kostoloch," vysvetľuje.
"Obraz, ktorý vidíme v televízii alebo v akomkoľvek médiu, vyvoláva dojem, že Cirkev hrá veľkú a dôležitú úlohu v ruskej spoločnosti. Bohužiaľ, nie je to pravda," verí otec Grigorij.
"Takže našou úlohou nie je vyháňať ľudí z ruskej pravoslávnej cirkvi. Zaoberáme sa drvivou väčšinou, ktorá nevie, čo je kresťanstvo, ktorá si myslí, že je to len o postavách s dlhými bradami, ktoré chodia v podivných šatách a hovoria tieto zvláštne slová," zdôrazňuje.
Podľa neho by mal byť pravý kresťan prítomný v epicentre každého problému, pomáhať a ukazovať to ľuďom.
Frustrácia z ruskej pravoslávnej cirkvi a jej vedenia pramení čiastočne zo skutočnosti, že bola dlho považovaná za ovplyvnenú Kremľom.
Sovietsky zväz spočiatku úplne zrušil inštitucionalizované náboženstvo v roku 1920, skonfiškoval cirkevný majetok a prenasledoval kňazov a veriacich. V druhej svetovej vojne však Stalin čiastočne oživil pravoslávnu cirkev.
Stalin, tvrdý komunista, cítil, že potrebuje podporu ľudí pre svoje rozsiahle ciele reformy spoločnosti a boja proti vonkajším nepriateľom.
Dokumenty vydané v postsovietskych rokoch dokazujú, že Ľudový komisariát vnútra - predchodca KGB - sa intenzívne angažoval v cirkevných záležitostiach a že táto štafeta bola odovzdaná ďalej, využívajúc duchovenstvo ako domácich informátorov a ako agentov zahraničného vplyvu.
Otec Gleb Yakunin, prodemokratický aktivista a člen moskovskej Helsinskej skupiny, bol podpredsedom ruského parlamentného výboru vyšetrujúceho zapojenie KGB do cirkvi a stal sa slávnym, keď zverejnil dokumenty politbyra, o ktorých sa hovorí, že dokazujú existenciu rozsiahleho spojenia medzi nimi.
Výbor obvinil kráľa Alexandra II. Patriarchovi Alexijovi za to, že bol kolaborantom. Archív KGB objavený v Estónsku v roku 1999 odhalil, že jeho kontakty so sovietskou rozviedkou boli ešte rozsiahlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Podľa spisov bol patriarcha plnohodnotným agentom KGB. Pracoval pod krycím menom Drozdov a dokonca dostal medailu od sovietskej rozviedky.
Cirkev tvrdila, že dokumenty boli sfalšované, ale nešla ďalej, odmietla dokázať opak, ako aj zbaviť viny svojho vodcu.
O tom všetkom neinformovali ruské štátne a mainstreamové kanály.
Putinovi kritici už roky tvrdia, že ruský prezident a jeho najbližší spojenci, ako napríklad Dmitrij Medvedev, sú nábožensky založení len na povrchu.
Cieľom ich blízkosti k Cirkvi je len mobilizovať podporu Rusov, pre ktorých je príslušnosť k Cirkvi dôležitá a utešujúca v postsovietskych časoch.
Naznačovali to pošmyknutia kremeľských mužov na omšiach a procesiách a jedným z najvýraznejších znakov bolo, keď bol uhorský kráľ Alexander II nútený zúčastniť sa sprievodu. Patriarcha Alexi oslovil Putina ako "ctihodného", čím ukázal, že najvyššia náboženská autorita v krajine sa skláňa pred prezidentovou autoritou.
Dlho sa tvrdilo, že vymenovanie patriarchu Kirilla v roku 2009 bolo vymenovaním pápeža Alexandra II. Po Alexejovej smrti sa to stalo aj v spolupráci tajných služieb a samotného Putina.
Kirill odvtedy chváli ruského prezidenta, naposledy pri príležitosti jeho 70. narodenín povedal, že "Boh dal (Putina) k moci, aby vykonal službu osobitného významu a veľkú zodpovednosť za osud krajiny".
Ruské cisárske sny a konečný pád
"Oficiálna náboženská organizácia vôbec nie je náboženskou organizáciou. Je to súčasť projektu budovania impéria," tvrdí Grigory.
Podľa neho v iných konfliktoch boli náboženské autority kritické voči vojnám, dokonca aj v tých najautokratickejších režimoch.
"Inde bola cirkev aspoň trochu nezávislá. Ak úrady urobili chybu, cirkev povedala, že to bola chyba a že veci by sa mali robiť inak, zdôraznil. Na druhej strane v Rusku počujeme od cirkevných predstaviteľov k autoritám, že sú brilantní, že robia všetko správne a že to, čo robia, je dôležité, nič iné.
"Cirkev teraz funguje ako komisári v Sovietskom zväze. A ľudia to, samozrejme, vidia a nepáči sa im to. Najmä od februára mnohí ľudia opustili Cirkev, kňazi a ďalší, ktorí sú tam verní už roky."
Jednoducho nemôžu zostať prívržencami cirkvi, ktorá hovorí, že vojna je dobrá vec.
Otec Grigorij
Ako sa vojna blíži k deviatemu mesiacu, Grigorij je ešte neoblomnejší, že akákoľvek podpora vojny je v rozpore s učením pravej viery.
Podľa neho je predstaviteľné, že kresťan by povedal, že vo veľmi ťažkých podmienkach musí brániť svoj národ alebo svoju krajinu, nie je iná možnosť.
Nie je však správne, aby Cirkev začala hovoriť: "Musíte ísť a všetkých zabiť." Vyhlasuje, že to nemôže povedať žiadny kresťan ani žiadna iná náboženská osoba.
Grigory verí, že ruská spoločnosť sa ocitla na nesprávnej strane dejín, keď sa vôbec nezaoberala sociálnymi zmenami posledných desaťročí v krajine.
Rusko stále žije v myšlienke impéria. Hlavným problémom je, že vás táto myšlienka zabije.
Otec Grigorij
"Nakoniec sme dostali to, čo sme videli, že nám prichádza do cesty," vysvetľuje. "Rusko ako štát je naozaj proti celému svetu. A, samozrejme, nemáme šancu túto vojnu vyhrať."
Aj keď nevylučuje možnosť, že Rusko sa vymaní zo štátu vyvrheľov sveta, otec Grigory trvá na tom, že cesta von bude dlhá a ťažká.
"Keď prehráme, bude si to vyžadovať veľké úsilie, a to nielen v ekonomike. Budeme sa zaoberať našou mysľou a srdcom. A veľa ľudí bude musieť byť schopných spracovať, čo sa stalo a ako sme sa dostali do takej hroznej situácie."
"Je to veľmi ťažká a namáhavá práca. Môže to trvať storočie, bude to veľmi potrebné. Ale som si istý, že je to možné.
Na úvodnom obrázku: Otec Grigory
