Nie som už ten malý krpec, čo sa rád tmolí v kuchyni, vlezie pod stôl a malým valčekom si vaľká kúsok cesta a tvári sa ako tvoj veľký pomocník, nepomáham ti ukladať na plech povykrajované hviezdičky a srdiečka, ktoré sa v rúre zázračne premenia na sladké koláčiky. Nezdobíme okná, na stole nebude adventný veniec. Dnes, keď chodí Mikuláš, hoci mám dvadsať za sebou, mám chuť ako pred rokmi vyložiť topánky na parapetnú dosku a chodiť nedočkavo nazerať, či si mi do nich niečo nevložila. Nikdy som o tom nehovoril, nikdy som o tom nepísal, ale... Snažím sa pochopiť, prečo si od nás s bratom odišla a nás si nechala s otcom. Priznávam, hneval som sa na teba, že ste to nejako s otcom neskúsili, neudobrili sa, že si nás opustila. Nemám ti to už za zlé, viem, že to pekné medzi vami bolo nenávratne preč a rozvod bol rozumným riešením. Chcem ti mami povedať len, že odkedy si preč, všetko akoby odišlo s tebou. Viem, že život ktorý teraz vedieš je hrozný. Je mi to ľúto, že sa problémom nevieš postaviť a nebudeš to nikdy vedieť, vždy ich len ne chvíľu utopíš vo víne. Ak by si teraz bola, určite by si nezabudla a potešila nás nejakou maličkosťou, nikdy si na nás nezabudla, i keď sme boli starší, vedela si, kto má akú tyčinku rád, vedela si zohnať vysnívanú kazetu či vypredané mandarínky. Som už na Mikuláša priveľký? Pamätám si ako dnes auto, do ktorého som ti pomáhal nakladať veci neuvedomujúc si, že mamina naozaj odchádza, že to nie je film, ktorý sa ma netýka. Kľúč v zapaľovaní sa otočil a ako si sa vzďaľovala, trhala sa reťaz, ktorá ako tak držala rodinu pohromade. Najdôležitejšie olovko povoľovalo, až sa reťaz prudko prethala. S bratom sme si boli vzdialenejší, i keď nás trápili podobné myšlienky, každý sa s nimi vyrovnával inak. K otcovi sme nikdy nemali tak blízko ako k tebe mami. Vianoce...stretnúť sa zdraví za stolom..., už ani slávnostne neprestierame, zapálime si sviečku a najeme sa, sme spolu, ale sme si ako cudzí. Ty si bývala človekom, ktorý nás všetkých spájal. Dávala si Vianociam vôňu, teplo a chuť. Vedela si super variť, mne si s frfľaním vypražila rezeň namiesto ryby a brat mi ho vždy závidel. Šalát mami býval superský. Posledné roky nám ho zvykne chystať babka, síce sa snaží, ale nedáva nám doň hrášok s mrkvou a kukuricu ako si to robila ty. Nerozvoniavajú žiadne koláče, asi sme ti nepovedali, že tvoje ruské rezy boli najlepším zákuskom na svete a zožrali sme nie preto, že sme ťa chceli nahnevať, ale jednoducho preto, že boli výborné a vedeli sme, že ti to nedá a upečieš ďalší plech. Ako si len neznášala, keď sme vyňuchali v skriniach darčeky. Ty si bola ale vynaliezavá a každý rok sme našli pod stromčekom čosi, s čím sme nepočítali. Netuším, ako si vôbec pred našimi pátračskými akciami dokázala niečo uchrániť. Môcť tak znova s tebou len tak kukať otrepané rozprávky.Nik to síce nepovie, ale všetci to tak cítime, bez teba sú Vianoce o ničom mami. Nemám ich rád. Nikdy sa necítim tak sám, ako keď pozerám spoza okna opretý o radiátor, ako oproti na činžiaku preblikávajú svetlá, ako sa stromčeky pri oknách pretekajú, ktorý je krajší, k tomu hrajú koledy a pred polnocou búchajú petardy.Sú chvíle, kedy chýbaš...chýbaš viac, ako inokedy.
nepovedané
Keď som bol malý, nikdy som nevedel, kedy to vlastne ten Mikuláš chodí, či v dnešný večer alebo až šiesteho večer, rovnako som nechápal, aký je rozdiel medzi Mikulášom a Ježiškom, Mikuláša som si predstavoval ako starého sivovlasého uja a Ježiška ako dieťa, ale keď mi mama rozprávala, ako chodí Ježiško na sánkach a rozdáva dobrým deťom darčeky, znova sa mi predstava zmenila... Ježiško v nej zostarol a plietol sa mi s Mikulášom. Dnes som starší, neverím ani na jedného, ale mám v tom stále chaos. Istý som si však jedným, práve o tom by som rád napísal.