reklama
Tomáš Nowak

Tomáš Nowak

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chalan, ktorý ma vraj len smolu na ľudí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

nepovedané

Tomáš Nowak

nepovedané

Keď som bol malý, nikdy som nevedel, kedy to vlastne ten Mikuláš chodí, či v dnešný večer alebo až šiesteho večer, rovnako som nechápal, aký je rozdiel medzi Mikulášom a Ježiškom, Mikuláša som si predstavoval ako starého sivovlasého uja a Ježiška ako dieťa, ale keď mi mama rozprávala, ako chodí Ježiško na sánkach a rozdáva dobrým deťom darčeky, znova sa mi predstava zmenila... Ježiško v nej zostarol a plietol sa mi s Mikulášom. Dnes som starší, neverím ani na jedného, ale mám v tom stále chaos. Istý som si však jedným, práve o tom by som rád napísal.

  • 5. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 889x
  • 15
Život učiteľský trochu inak, alebo aj učiteľ je len človek

Tomáš Nowak

Život učiteľský trochu inak, alebo aj učiteľ je len človek

Marta bola mojou učiteľkou v tretej triede. Bola tehotná, čakala syna a bývala značne nervózna. Bola jedinou pani učiteľkou, ktorá mi kedy v živote strelila zaucho. O to väčšie prekvapenie bolo pre mna zistenie, že prichádza učiť na vidiecku školu, kde som už pár rokov zarezával aj ja. Slovo dalo slovo, dohodli sme sa, že budeme do práce dochádzať spolu, presnejšie, že ma bude voziť. Sranda, takmer pred dom po mňa chodila bývalá triedna a trvala na tykaní.

  • 11. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 907x
  • 20
Cestou domov

Tomáš Nowak

Cestou domov

Z Bratislavy cestujem domov vlakom, ak však nie je žiaden vyhovujúci, presúvam sa na Nivy a vezmem to autobusom. Neviem, ako vám, ale mne príde autobus rodinnejší. Asi je to tým, že je malý a sme nútení ustúpiť ostatným a dovoliť im porušiť našu intímnu vzdialenosť. Lepšie v ňom vnímam ľudí, ich tváre. Usadím sa na svoje vystáte miesto, do uší vložím príjemné melódie, ktoré pomaličky spúšťajú fantazijné vlny. Radi nechávate myšlienkám voľnosť? Pozývam vás na výlet do mikrosveta jedného linkového autobusu

  • 23. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 269x
  • 6
Môjmu prízraku

Tomáš Nowak

Môjmu prízraku

Si tu? Je mi zima. Tichá tma. Pobehujem polonahý uličkami. Pusté ulice umocňujú moju prázdnotu. Prosím, si tu?? Dávam sa bežať. S tempom sa zrýchľuje dych, prestávam vnímať paru, ktorú chŕlim čoraz častejšie. Zahnem vpravo. Vysoké domy mi pripadajú ako tajomné príšery. Zasypú ma a ja Ťa nikdy nepoznám. Tak kde si?? Možno som nemal ísť vpravo, v okamihu sa otočím a bežím opačnou stranou. Ak ja raz budem prízrakom, nechám sa nájsť. Osamelý park s vypnutou fontánou. Z pohľadu anjela cítiť túžbu po lete, po novom živote. Lapám po dychu. Nemám veľú výdrž, beh mi nikedy nešiel...ale nevzdám sa. Ale ak... Hlúposť, nájdem Ťa!! Vánok, ktorý som pri behu nevnímal sa mi prihovára Tvojim hlasom. Prudko sa strhnem. Rozpažím ruky, obrátim dlane. Mám Ťa!! Rozbehnem sa smerom, odkiaľ som Ťa počul. Nevidím Ťa... Nenávidím Ťa... Tak si po mňa prosím príď...

  • 23. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 725x
Ako ma moja trieda dostala do úzkych

Tomáš Nowak

Ako ma moja trieda dostala do úzkych

Krátky článok o mojich učiteľských začiatkoch Keď som začínal pred niekoľkými rokmi ako učiteľ na jednej základnej škole, dostal som okrem žiakov na druhom stupni aj hodiny prírodovedy na I. stupni. Spočiatku som mal z nich obavy, trieda plná malých zvedavých detí, štvrtákov.

  • 29. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 760x
reklama
Ja tomu nerozumiem

Tomáš Nowak

Ja tomu nerozumiem

Práve som prišiel z práce a sadám rovno k počítaču, aby som sa s vami podelil o čerstvý zážitok. Do práce sa vozím vlakom, žiaden luxus, ale je to najlacnejšia alternatíva. Nejdem písať o hlúpych rečiach, ktoré si denne vypočujem vo vlaku, ani o nevykúrených vozňoch či rómskych spolucestujúcich s hubami na predaj... Rannou cestou na vlak si ako mnohí z vás na uši nasadím slúchadlá, pustím nejakú príjemnú muziku, a takto sa snažím príjemne sa naladiť do práce. Pri návrate z práce zvyčajne mením žáner a hudba ma udržiava v stave bdelosti, aby som cestou domov nezaspal. Inak tomu nebolo ani dnes. Vystúpil som na stanici a už som sa predieral obvyklou cestičkou domov. Plánoval som útok na chladničku, tešil som sa na sprchu. Oproti mne kráčala mladá dvojica, tak som sa im vyhol na kraj chodníka. V tom do mňa vrazili zozadu ruky, odsotili ma o dobrý meter dopredu. Veľmi som sa zľakol.

  • 4. okt 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 053x
  • 29
Môj dedko

Tomáš Nowak

Môj dedko

Článok je dlhší a nevhodný pre ľudí s ideálnou predstavou o svojej starobe. Rovako vám nemusí uržať vašu veselú náladu. Neznášam krv, injekcie, infúzie, nemocničný pach, biele povlečenie, kovové postele a pri odbere krvi odpadávam. Aj keď som chalan, kľudne si to priznám. Aj pri menšom poranení mi je zle, môjmu žalúdku stačí menší podnet a jeho obsah hneď klope na dvere...

  • 7. sep 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 200x
  • 32
Malé milovanie

Tomáš Nowak

Malé milovanie

Predohra Vystupujem z vlaku. Privriem oči, chcem ich takto aspoň trochu uchrániť pred letným slnkom. Zhlboka sa nadýchnem a vykročím smerom k bufetu. Cesta je už riadne rozpálená, je niečo po jednej. Na chrbte vlečiem batoh, pod ním cítim malé kvapôčky chladivého potu. V bufete si beriem malú kofolu. Uvedomujem si, aké je teplo, cítiť ho aj tu pod slnečníkom. Zmierňuje ho však vánok, ktorý zo zelenej trávy vytvára vlniaci sa koberec. Chvíľku sa ešte zabávam s dotieravými osami, ktoré sa nepochopiteľne vrhajú do kofolového kúpeľa, a keď tam naozaj spadnú, zúfalo trepú nožičkami a krídlami.

  • 18. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 752x
  • 6
Pssst, o tomto sa predsa nehovorí

Tomáš Nowak

Pssst, o tomto sa predsa nehovorí

Neznámi mladí ľudia sa stretnú na neznámom mieste v neznámom čase, popíjajú neznámy nápoj, z neznámeho dôvodu prekračujú intímnu vzdialenosť toho druhého...takto v krátkosti vyzerá začiatok ich spoločnej cesty do neznáma, na ktorej sa z neznámeho stáva známe. O čom idem písať? O čom sa nehovorí?

  • 7. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 655x
  • 12
Smrť spája, smrť rozdeľuje

Tomáš Nowak

Smrť spája, smrť rozdeľuje

Práve posledný krát vydýchol. Zomrel nedôstojne vo vchode domu, na chladnej dlážke činžiaku. Mal cez tridsať rokov, zanedbával svoje zdravie na úkor rodiny, nedokázal si odoprieť cigaretu a ako „správny“ slovenský chlap sa nezriedka pozeral na dno pohárika. Miloval svoju rodinu, svoju dcéru, miloval aj manželku, s ktorou si rozumel viac, potom zase menej, ako to už vo vzťahoch býva. Ľudia ho mali radi pre jeho priateľskú povahu, bol vlastne dobrák, ktorý pomáhal každému a nedokázal sa zastaviť ani pri zdravotných problémoch, ktoré musel pociťovať, ale nikomu sa o nich nezmienil.

  • 26. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 120x
  • 3
reklama
SkryťZatvoriť reklamu