reklama

Pssst, o tomto sa predsa nehovorí

Neznámi mladí ľudia sa stretnú na neznámom mieste v neznámom čase, popíjajú neznámy nápoj, z neznámeho dôvodu prekračujú intímnu vzdialenosť toho druhého...takto v krátkosti vyzerá začiatok ich spoločnej cesty do neznáma, na ktorej sa z neznámeho stáva známe. O čom idem písať? O čom sa nehovorí?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Pavlínka je ako moje druhé ja. Poznáme sa odmalička. Z jej krásnych modrých očí dokážem vyčítať všetko. Niekedy je v nich kolotoč plný radujúcich sa detí, inokedy kŕdeľ vrán, ktoré sedia na vysušenom konári. Pavlínka je bojovníčka, má za sebou ťažké detstvo, trpela nedostatkom lásky a napriek tomu by mohla byť iným vzorom v mnohých veciach. Máme sa radi a spoločne sme toho už veľa preskákali. Sme stvorení jeden pre druhého a napriek tomu nie sme spolu. Sme priatelia, najlepší priatelia. Keď za mnou včera prišla, zmeravel som, pretože v jej očiach... v jej očiach nebolo nič. Chápete? Nič! Nič je niekedy oveľa horšie ako niečo. Po objatí nasledovala slza, ktorá zoskočila z jej líca na moju košeľu. Pritisol som ju k sebe a v tej chvíli by som dal všetko za to, aby sa utíšila. Začala však plakať, plakať tak silno, až mi pripomenula plač malého dieťaťa, ktoré plače v postieľke tak silno, až mame trhá srdce a keď nič nepomáha, rozplače sa od zúfalstva sama. Dlho sme stáli v objatí, až sme si sadli, držiac sa za ruky mi začala rozprávať o svojom pánovi Neznámom. Vedel som toho dosť, bola veľmi zamilovaná už dva roky. On mi pripadal ako fajn chalan a spolu vyzerali naozaj šťastne. Tvorili bláznivú veselú dvojku, vedeli sa pekne navzájom doberať, obstarali si malého psíka, vídali sa každý deň a dokázali spolu prerozprávať celé hodiny. Urobil to však znova. Pošliapal jej dušu ako ohorok z cigarety. Udrel ju. Chcela od neho odísť, schmatol ju a udrel ju znova, začala plakať, prosiť, márne, zostala pod paľbou faciek, na muške ju držali jeho mocnejšie ruky. Ak sa aj zovretie uvoľnilo, nedokázala ho udrieť, miluje ho a nedokáže ho udrieť rukou, ktorá ho tak rada hladí... Nebol opitý, bol proste nahnevaný. Muži bývajú nahnevaní. Koľkí z vás to poznajú? Koľkí z vás mužov nemali svoj deň? Opili sa ako správni chlapi a boli najmocnejší na svete? Koľkí z vás neustále robia z manželky či priateľky štetku? Alebo ste udreli ženu preto, že si dovolila mať na vec iný názor, či vôbec nejaký názor? Dievčatá, ženy, tiež ste si povedali „ak raz na mňa ruku položí, je koniec!“ A predsa ste dodnes pri ňom? Tiež ste uvažovali ako Pavlínka, keď sa jej to stalo prvýkát? „Možno nemal svoj deň v práci, on to nechcel urobiť, je toho na neho priveľa, sľúbil, že už sa to nikdy nestane“ ...a stalo sa to znova? Sú veci, o ktorých sa nehovorí. Ženy o nich mlčia, ako by hádam zlyhali ony. Snažia sa odpustiť. Zahnať pocit, kedy stratili všetku dôstojnosť. Odpustiť možno, zabudnúť nejde.Keď sa niečo také udeje, nie sú podstatné podrobnosti, nie je dôležitý obsah sporu, silnejší hlupák zneužil svoje postavenie. Každý úder bolí. Úder od milovaného človeka však bolí dvakrát toľko, oveľa väčšiu bolesť ako na tele spôsobí v srdci.Som bezradný, smutný, Pavlínku zožiera jediná otázka: „prečo?“Lebo každá zbraň sa dá zneužiť, a tak i sila daná nám – pánom tvorstva na vašu ochranu, sa môže zmeniť na hrozbu. Jediná zbraň, na ktorú netreba povolenie, vlastníme ju všetci legálne a predsa spácha viac svinstva, ako kedy všetky ostatné...

Tomáš Nowak

Tomáš Nowak

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chalan, ktorý ma vraj len smolu na ľudí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu