Smrť spája, smrť rozdeľuje

Práve posledný krát vydýchol. Zomrel nedôstojne vo vchode domu, na chladnej dlážke činžiaku. Mal cez tridsať rokov, zanedbával svoje zdravie na úkor rodiny, nedokázal si odoprieť cigaretu a ako „správny“ slovenský chlap sa nezriedka pozeral na dno pohárika. Miloval svoju rodinu, svoju dcéru, miloval aj manželku, s ktorou si rozumel viac, potom zase menej, ako to už vo vzťahoch býva. Ľudia ho mali radi pre jeho priateľskú povahu, bol vlastne dobrák, ktorý pomáhal každému a nedokázal sa zastaviť ani pri zdravotných problémoch, ktoré musel pociťovať, ale nikomu sa o nich nezmienil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Pohreby bývajú smutné, pohreby mladých ľudí mi však pripadajú oveľa smutnejšie. Ak má množstvo ľudí na pohrebe súvislosť s obľúbenosťou človeka, prišli sa s ním rozlúčiť stovky ľudí, mladí kamaráti, kolegovia, susedia, známi. V obradnej sieni, ktorou sa šírila vôňa ihličia z pohrebných vencov, sa na prvých laviciach k sebe tisli najbližší. Zdalo sa, že v tej chvíli je okolo nich akési posvätné územie, každý rešpektoval ich právo na prednostné miesta.Ešte som nevidel toľko ovisnutých a vyčerpaných tiel, ktoré spútala a k sebe navzájom priviazala smrť. Rodičia, manželka s dcérkou, súrodenci... Smrť spája, dnes tu sedeli spolu, aj keď predtým to bolo roky nemožné. Jeho rodičia manželku nemali radi. Život im ale dal riadny úder a vzal im veľa síl. Sedeli, vzlykali, spomínali na jeho tvár, úsmev, pri tónoch jeho obľúbených piesní vznikala malá riečka zo sĺz, ktorá odtekala z domu smútku. Keby tak odtekala aj bolesť, plač ale bral so sebou len ďalšie sily. Cestou za truhlou, ktorá sa viezla s hrkotaním na vozíku po rozbitom chodníku cintorína, šli všetci pomaličky, spolu, navzájom sa podopierajúc. V rukách zvierali krehké kvietky, pripravené zomrieť v tmavej a chladnej jame. Najnepríjemnejší zvuk na svete je nepochybne ten, ktorý sa ozve pri dopade hrudy na truhlu. Krutý zvyk na našich obradoch, kedy zahrabávame našich najmilších, aj keď by sme sa najradšej hodili k nim a nekonečne ich objímali. Po obrade sa nasadá do áut a ide sa na kar. Je kar veselá hostina na pamiatku mŕtveho, smutná, tichá spomienka alebo ochutnávka kuchyne v miestnej reštaurácii? Asi ako pre koho. Každá skupinka má dnes svoje zastúpenie. Čo naši najbližší? Prečo nie sú spolu? Ako to, že na kare sedí manželka so svojou rodinou zvlášť a rodičia nebohého s rodinou úplne za iným stolom? Prečo jeho dcérka neisto pobehuje medzi mamou a babkou a nevie, kde vlastne je jej miesto? Pri mame, pri babke a dedkovi? Smrť rozdeľuje. Hľadá sa vinník, splietajú sa siete intríg, matka nebohého na nevestu pozrie a povie: „Ty si ho zabila!“ Trpí smrťou viac matka či manželka? Dá sa takýto spor vlastne rozsúdiť? Má logiku súdiť ho? Koktail smútku, hnevu a ľútosti robí z ľudí hyeny. Vysvetlite dvanásťročnému dievčatku veci, ktoré sú nevysvetliteľné... ...spája i rozdeľuje...

Tomáš Nowak

Tomáš Nowak

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chalan, ktorý ma vraj len smolu na ľudí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu