Malé milovanie

Predohra Vystupujem z vlaku. Privriem oči, chcem ich takto aspoň trochu uchrániť pred letným slnkom. Zhlboka sa nadýchnem a vykročím smerom k bufetu. Cesta je už riadne rozpálená, je niečo po jednej. Na chrbte vlečiem batoh, pod ním cítim malé kvapôčky chladivého potu. V bufete si beriem malú kofolu. Uvedomujem si, aké je teplo, cítiť ho aj tu pod slnečníkom. Zmierňuje ho však vánok, ktorý zo zelenej trávy vytvára vlniaci sa koberec. Chvíľku sa ešte zabávam s dotieravými osami, ktoré sa nepochopiteľne vrhajú do kofolového kúpeľa, a keď tam naozaj spadnú, zúfalo trepú nožičkami a krídlami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Otváram batoh a vyberám korčule, aby si mohli vymeniť miesto s teniskami na mojich nohách. Naťahujem si ponožky, korčule upevňujem na nohy. Vypínam mobil, nedovolím mu nič pokaziť. Môžem vyraziť.Milovanie Najprv sa pomaličky rozbieham, cesta je hrboľatá a na okrajoch je ešte štrk po zimnej údržbe. Batoh mi pomáha udržiavať rovnováhu. O chvíľu sa kolieska v pravidelnom rytme dotýkajú sálajúceho asfaltu. Znova to začínam cítiť. Len ja a príroda. Voľnosť, nespútanosť. Očami sa kŕmim zelenou farbou stromov, vlasy mi strapatí vietor, ktorý mi s úsmevom fúka ako vždy, oproti. Pozorujem vtáky, je tu veľa bocianov. Všetka tá krása sa do mňa vpíja, príroda ma pohlcuje, pohládza, a ja sa nemôžem nabažiť jej vône. Nemám starosti, trápenie vymizlo, stávam sa jej bytostnou súčasťou. Je to neopísateľné. Pri tomto akte nám v mojich ušiach hrajú obľúbené pesničky, ktoré som nahádzal do prehrávača. Rýchlejšia strieda pomalú a tak aj ja striedam tempo. Pozerám, čo sa na trase zmenilo, pokiaľ približne siahala voda pri nedávnych povodniach. Hniezdo, kde minule sedeli tri malé bocianie deti je už prázdne. Pomaly sa začína ozývať únava, ubúdajú sily. Akoby zázrakom spomaľuje telo, o to intenzívnejšie však začína pracovať myseľ. Je čas na prestávku. DozvukySadám si do trávy pod veľký strom. Nohy vyslobodím zo zovretia korčúľ. Úľava nastáva okamžite. Som síce stále s mojou prírodou, je tu, ale ako by zaspala. Dych sa pomaly upokojuje, srdce spomaľuje. Telo sa pokúšam schladiť minerálkou, ktorá má od studenej ďaleko. Ako dlho som nebol sám so sebou?Duša sa mi začína prihovárať. Je toho veľa, čo mi chce povedať. Toto je len moja chvíľa.Na koniec Keď som si kúpil pred pár rokmi korčule, začiatky boli naozaj ťažké. Od menších pádov, až po deň, kedy som ich šmaril do krabice s tým, že tento šport nie je pre mňa. Asi po týždni som sa k nim opäť vrátil a doteraz neľutujem. Zistil som, že mám voči nim rešpekt, ktorý chýba malým deťom, ktoré na nich brázdia ulice. My dospelí (teda aj ja J) sme už na seba viac citliví a opatrní. Skokan ani zjazdár schodov zo mňa nebude, dávajú mi však niečo úplne iné. Dovidenia v prírode!

Tomáš Nowak

Tomáš Nowak

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chalan, ktorý ma vraj len smolu na ľudí Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

92 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu